Demonštrácie proti Trumpovi sa v sobotu konali aj v Paríži a Berlíne. Účastníci demonštrácie v Londýne odsúdili Trumpa a obvinili ho z porušovania práv moslimov, Mexičanov, Palestínčanov. Ich cieľom, ako mnohí z účastníkov uvádzali, bolo zjednotiť sa ako krajina a "postaviť sa bigotnému rasistovi, ktorý nenávidí ženy".
Kritizovali aj britskú premiérku Theresu Mayovú za jej "spojenectvo" s novým americkým prezidentom, ktorého pozvala na návštevu Británie. "Ak Theresa Mayová bude trvať na pozvaní pre Trumpa, bude nasledovať paralyzovanie tohto hlavného mesta," varoval Chris Nineham, viceprezident organizácie Stop the War Coalition.
Internetovú petíciu proti Trumpovej štátnej návšteve v Británii podpísalo medzičasom viac ako 1,8 milióna ľudí. Žiadajú, aby sa oficiálna návšteva zmenila na pracovnú, čo by v praxi v súlade s protokolárnymi zvyklosťami znamenalo, že kráľovná Alžbeta II. by Trumpa nemusela prijať.
Vzhľadom na to, že petíciu podpísalo viac ako 100 000, musí sa ňou zaoberať aj britský parlament. Stane sa tak 20. februára, keď však poslanci budú debatovať aj o petícii, ktorú spustili prívrženci Trumpovej oficiálnej návštevy v Británii. Túto výzvu podpísalo vyše 300 000 ľudí.
Medzičasom v sobotu americké úrady zvrátili zrušenie víz pre cudzincov. Tento krok prišiel po tom, ako federálny sudca v piatok dočasne zablokoval exekutívny príkaz prezidenta Donalda Trumpa o imigrácii.
Trump zaviedol minulý týždeň dekrét, ktorým na 90 dní zakázal vstup do USA občanom siedmich štátov. Ide o Irak, Irán, Sýriu, Líbyu, Jemen, Somálsko a Sudán. Na štyri mesiace zároveň pozastavil program prijímania utečencov, aby poskytol príslušným orgánom čas na prehodnotenie bezpečnostných postupov i počtov prijímaných osôb. Trump zavedenie tohto opatrenia obhajoval tým, že je potrebné na ochranu Spojených štátov pred islamskými militantmi. Ľudskoprávne organizácie to však odsúdili a označili za diskriminačné.
