Vedci zisťujú, že štíhli ľudia môžu žiť dlhšie a že menej kalórií ľudskému organizmu prospieva. Obmedzenie príjmu kalórií môže skutočne predĺžiť život až o 30 percent, ako ukazujú niektoré pokusy na zvieratách z 90. rokov, napísal taliansky denník La Repubblica.
Wisconsinská univerzita v Madisone robila v roku 2009 pokus na makakoch a dosiahla pozoruhodné výsledky. Tri roky po americkom National Institute on Aging (NIA) sa jej však nepodarilo úplne potvrdiť, že obmedzený príjem kalórií predlžuje vek. Ohľadom údajných priaznivých účinkov zníženého príjmu kalórií sa začali objavovať informácie, ktoré si protirečili. To trvalo do tej doby, než sa Wisconsin a NIA rozhodli zasadnúť k jednému stolu a prehodnotiť všetky údaje zo svojich experimentov.
Dospeli k spoločnému záveru, ktorý publikoval časopis Nature Communications. Obmedzenie kalorického príjmu organizmu prospieva, to je nezvratný výsledok. Nie je celkom jasné, či dokáže predĺžiť život, ale rozhodne zvyšuje počet rokov prežitých v zdraví a zabraňuje vzniku chorôb, ktoré sú rozšírené v bohatých krajinách: rakovina, cukrovka, infarkt a mŕtvica.
Podrobnosti toho, čo sa deje vo vnútri buniek a v génoch, sú známe len do určitej miery. Avšak jesť menej a spomaliť metabolizmus má podľa celého radu pokusov veľa účinkov: od zníženia rezistencie na inzulín (teda rizika cukrovky) po zníženie zápalov tkanív (teda nepriamo rizika rakoviny a srdcových chorôb).
Americká Caloric Restriction Society zhromaždila tisíce svojich členov ochotných drasticky obmedziť príjem kalórií výmenou za sľub, že budú zdravší a možno aj dlhšie nažive. "Rozdiely v údajoch o dvoch kontrolných skupinách však stále vrhajú tieň pochybností na to, ako zníženie kalorického príjmu pôsobí," pripúšťa autorka jedného z pokusov Rozalyn Andersonová.
Ukázalo sa, že inštitút NIA nedokázal opakovať výsledky, pretože opice, ktorým bol obmedzený kalorický príjem, boli príliš mladé. Začínať drastickú diétu v prvej fáze života sa zdá byť menej užitočné, než keď je zahájená vo vyššom veku.
Zníženie príjmu kalórií a spomalenie metabolizmu majú totiž vedľajšie účinky: jedným z nich je zníženie plodnosti. Na univerzite v Madisone sa potom skupina makakov, ktorým nebol obmedzený príjem kalórií, priblížila v mnohom stravovaniu typickému v bohatých krajinách s nadbytkom kalórií, cukrov a bielej múky. Rozdiel medzi opicami, ktoré jedli ako ľudia v bohatých krajinách, a opicami, ktorým bol obmedzený kalorický príjem, sa jasne ukázal: opice žili v priemere o tri roky dlhšie a takmer sa u nich nenachádzali stopy po kardiovaskulárnych chorobách, nádoroch či cukrovke.
Vedci zistili, že predĺženie života nie je len výsledkom zníženého príjmu kalórií, ale že hrá úlohu aj to, v akom veku bola diéta zahájená, akú má jedálniček skladbu a kedy a koľkokrát denne sa je. To sú okolnosti, ktoré môžu vysvetľovať rozdiely medzi štúdiami. Tieto výskumy určite v budúcnosti ovplyvnia stravovanie ľudí. Prvé testy na ľuďoch, ktoré sa začali asi pred dvoma rokmi, podávajú jasné výsledky aj vtedy, bez toho aby sa pristupovalo k drastickému zníženiu kalorického príjmu.
