Prázdniny sú vaším prvým slovenským seriálom. Čo vás presvedčilo, že ste kývli na ponuku od jeho tvorcov?
Je to tak, ale na Slovensku zďaleka netočím po prvý raz, pred dvomi rokmi som u vás napríklad robil rozprávku Láska na vlásku. Tentoraz ma okamžite zaujala samotná téma. Páčilo sa mi, že je to o deťoch a otcoch.
Koľko nervov vás stálo nakrúcanie s toľkými deťmi?
Viete čo, vlastne som bol za to vďačný – uvedomil som si veľa vecí sám o sebe ako o hercovi. Detský kolega je iný kolega ako dospelý herec. Dieťa oveľa viac cíti nervozitu, napätie, oveľa viac podlieha stresu a únave. To znamená, že my dospelí sme sa museli správať veľmi profesionálne, aby to tie deti zvládli. Pre ne to bolo fyzicky náročné, nie sú zvyknuté toľko dní a toľko hodín v kuse pracovať. A bolo to pre ne náročné aj psychicky, emocionálne, pretože občas sme točili aj dramatickejšie scény, respektíve robilo sa po večeroch a nociach.
Takže to trochu vyškolilo aj vás...
Skôr by som povedal, že to bola trochu iná herecká skúsenosť. Premýšľal som a nedokázal som si spomenúť na žiadny seriál z posledného obdobia, kde by boli deti v takejto veľkej miere zastúpené a navyše boli stále pred kamerou. Dialógy medzi dospelými boli možno jeden k dvadsiatim. Neustále bolo pred kamerou takmer desať ľudí.
