Je v nej zachytených 30 dobových testamentov najbohatších obyvateľov Starej Ľubovne spred stoviek rokov. Sú napísané v tamojšom nárečí, ktoré bolo zmesou slovenčiny a poľštiny. Niektoré veci odkazované pozostalým sú pritom naozaj kuriózne.
Nechýbalo veľa a o historickú cennosť by Stará Ľubovňa prišla ešte v 50. rokoch. „Vtedy sa vo veľkom vyhadzovali staré písomnosti. Kniha testamentov už bola naložená v dodávke, že ju odvezú do zberu, vtedy ju však zbadal zakladateľ Ľubovnianskeho múzea Andrej Čepiššák a podarilo sa mu ju z nej dostať. Bola však v dezolátnom stave. Neskôr ju zreštaurovali,“ vysvetľuje riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Keďže originál je v archíve, Františka Marcinová (32) jej dala novú podobu, aby sa dostala k čitateľom. „Trvalo mi to približne pol roka. Je veľmi zaujímavé, čo si vtedy ľudia v testamentoch odkazovali. Napríklad najbohatšia Ľubovnianka Martina Korypska odkázala pozostalým aj 12 sudov vína, dom s pivovarom, damaskovú spodnicu, kabát, sukne či mažiare,“ uzavrela archivárka.