Ako povedal, keď sem v roku 1967 prvý raz prišiel, na sídlisku pod Kamzíkom boli len záhradné chatky či vinohrady. Z Košíc sem dokonca museli voziť aj panely. Albert do Bratislavy pravidelne cestoval lietadlom, nakoniec sa tu však so svojou manželkou usadil. Na vežiaky, ktoré stvoril, sa zo svojho okna hrdo pozerá už 50 rokov.
Kvôli penalákom museli pár domčekov aj zbúrať. Keďže jediná paneláreň v meste s výrobou nestíhala, panely si vozili vlakom priamo z Košíc. „V prístave sme mali medziskládku a odtiaľ sme ich vozili hore na stavbu. Prišlo auto, vyskladalo sa, zmontovalo, zvarilo a šlo sa po ďalšie panely,“ približuje práce vtedajší stavbyvedúci. Robotníci makali ako včeličky. Do Bratislavy chodili na dvojtýždňovky a robili aj cez víkendy. „Montáž prvého vežiaka začali v marci 1968. V decembri sa už kolaudoval,“ spomína s úsmevom.
Cestoval lietadlom
Funkcia stavbyvedúceho si vyžadovala veľkú zodpovednosť, Albert mal totiž pod sebou zhruba 150 pracovníkov. „Z Košíc som sem chodil lietadlom, lebo nám preplácali letenky,“ priblížil. Keď však v '68. vpadli na naše územie vojská Varšavskej zmluvy, výstavba zhruba dva týždne stála. Do Bratislavy teda musel aj vlakom a autom.
Chlapi počas výstavby bývali v ubytovni na Pražskej. „Keď sme chodili autami hore na stavbu, videl som, ako sa mení panoráma sídliska. Aj dnes mám stále dobrý pocit, že sme tu strávili čas a niečo po sebe zanechali,“ hovorí Albert s radosťou. Spolu s manželkou si Kramáre tak zaľúbili, že si tu postavili domček a usadili sa. Každý deň sa tak spolu môžu cez okno hrdo pozerať na svoje sidlisko.
Prvé sídlisko na Kramároch
- 5 panelákov
- 11 poschodí
- 332 bytov
- 150 pracovníkov
- 1967 začiatkok výstavby
