Tí vidia v iniciatíve opozičného poslanca populizmus, zbytočnosť aj mlátenie prázdnej slamy. "Keď ste boli člen SDKÚ a mali ste veľkú politickú moc, vtedy vám VÚC nevadili a neprišli ste s takýmto návrhom. A nemala to v programe ani #Sieť," odkázal Beblavému Dušan Bublavý (Smer-SD). Zároveň ho upozornil, že parlament minulý týždeň schválil zmenu zákona, ktorý zrušil druhé kolo volieb predsedov VÚC. "Tento váš návrh je tak zbytočný a populistický," odkázal.
Igor Janckulík (Most-Híd) ako krajský poslanec priznal, že jeho predstava bola, že zo svojej pozície dokáže regiónu pomôcť viac. "Veľa závisí, či si v koalícii alebo v opozícii. Ale myslím si, že tento návrh je šitý horúcou ihlou. Mala by sa zvoliť určitá postupnosť," odporučil.
Podpredseda SNS Anton Hrnko po Beblavého argumentoch za zrušenie VÚC vyhlásil, že je strašné, čo tu človek počúva. "Bolo to najmä mlátenie prázdnej slamy a zdržovanie poslancov od práce pre národ," povedal.
Mariánovi Kérymu (Smer-SD) sa nepáči, že Beblavý verejnosti podsúva len prešľapy a zlyhania VÚC. "Jediné, v čom súhlasím, je, že je nízka volebná účasť. Ale eurovoľby ju majú ešte nižšiu, teda asi prídete s návrhom zákona na ich zrušenie. VÚC vznikli za prvej vlády Mikuláša Dzurindu, na ktorej ste participovali aj vy," upozornil.
Beblavého sa zastal šéf Sme rodina Boris Kollár. "VÚC sú trafiky. Neosvedčili sa a ľudia si k nim nenašli ani vzťah ani cestu. Hnutie Sme rodina návrh určite podporí," deklaroval.
Miroslav Beblavý so spoluautorkou Katarínou Macháčkovou (nezaradená) argumentujú, že štát by zrušením krajov počas najbližších piatich rokov ušetril viac ako 200 miliónov eur, a to zrušením volieb či nákladov na fungovanie zastupiteľstva.
Macháčková je presvedčená, že po 15 rokoch existencie možno zhodnotiť, že žiaden zo zásadných cieľov VÚC sa nenaplnil. "Jedným bolo zníženie regionálnych rozdielov. Tie však buď ostali zachované, alebo sa prehĺbili. Nebol ani naplnený cieľ efektívnejšej správy vecí verejných. Počet zamestnancov VÚC sa zvýšil a dlh krajov narástol z nuly na 370 miliónov eur," povedala s tým, že kraje nepriniesli ani oživenie demokracie a väčší záujem o správu vecí verejných, keďže volieb do VÚC sa zúčastňuje len asi každý piaty obyvateľ.
Podľa Beblavého a Macháčkovej návrhu sa majú kompetencie VÚC prerozdeliť medzi obce a mestá na jednej strane a štát na strane druhej. Mestá a obce majú prevziať napr. školské, sociálne či kultúrne zariadenia, najmä tie, ktoré majú miestny charakter. Tam, kde mestá nie sú vhodné, majú kompetencie prejsť pod štát. Napr. cesty v správe VÚC mali byť pod kuratelou Slovenskej správy ciest, avšak okrem tých, ktoré sú v intraviláne miest a obcí.
Beblavý zároveň zopakoval, že VÚC sú pod minimálnou verejnou kontrolou, preto sú ideálnym odkladiskom pre politikov B a C kategórie, na ktorých sa nedostáva pri celoštátnom biznise. Podľa jeho slov je odpoveďou na odmietavý postoj Smeru-SD štruktúra jeho poslaneckého klubu v NR SR. Beblavý poukázal, že tento poslanecký klub má 49 členov a až 20 poslancov je priamo napojených na kraje a profitujú z toho.
"Ďalší traja takto živili svoje záujmy, kým ich nevyhodili predsedovia VÚC Pavol Frešo (SDKÚ-DS) a Marian Kotleba (ĽSNS). Takmer polovica smeráckej poslaneckej elity je teda pevne napojená na kraje," povedal Beblavý s tým, že za posledných 12 rokov VÚC nepribudla jediná významná kompetencia, ale počet ich zamestnancov sa navýšil o 57 percent.
