Ústavnú reformu teraz musia potvrdiť občania v referende, ktoré sa očakáva na jar tohto roka. Na základe novely bude mať prezident právomoc vymenovať ministrov a ďalších vládnych činiteľov, ako aj polovicu členov najvyššieho súdu, takisto rozpustiť parlament, vyhlásiť výnimočný stav či vydávať dekréty.
Turecký parlament definitívne odhlasoval zmeny v ústave 21. januára. Potrebnú trojpätinovú väčšinu sa podarilo dosiahnuť vďaka podpore poslancov opozičnej ultranacionalistickej Strany národného hnutia (MHP). Parlament predtým schvaľoval jednotlivo znenie všetkých 18 článkov ústavy, ktoré AKP zaradila do svojho reformného balíka. Vášnivá rozprava v uplynulých týždňoch opakovane prerástla do potýčok medzi poslancami.
Predstavitelia AKP argumentujú, že silný prezidentský úrad je potrebný na posilnenie a stabilizovanie Turecka v čase, keď čelí rôznym hrozbám terorizmu. Kritici považujú zmeny za snahu legislatívne ukotviť rozsiahle právomoci v rukách prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Predseda Tureckej advokátskej komory (TBB) Metin Feyzioglu ešte 19. januára varoval, že nová ústava premení Turecko na "sultanát" a predznamená koniec demokracie.
