Gynekologičku Klaudiu a mamu malej Lili hrá Kristína Greppelová. Diváci ju poznajú už zo seriálov Panelák, Pod povrchom, Doktorka Ema či Dovidenia, stará mama. V rozhovore prezradila, čo všetko jej vyčíta syn, čo ju najviac bolelo pri rozvode i to, aký je jej partner Tomáš.
Prekvapil vás úspech seriálu Prázdniny?
Myslím si, že je to dobre napísaný situačný humor, ktorý je vystavaný na dialógoch, čo sa mi páči. Takže to, o čom sa hovorí, sa aj hrá. Bola by som veľmi rada, keby sme v nakrúcaní pokračovali. Nielen pre peniaze, ale aj preto, že sme si s Luckou Šipošovou a Zuzkou Norisovou, s ktorými tam hrám, sadli. Na mobilnej aplikácii WhatsApp sme si dokonca vytvorili vlastnú skupinu - voláme sa Tri čajky a vypisujeme si, pretože na stretnutia už nezostáva čas.
Aké bolo nakrúcanie s deťmi?
My sme s nimi veľa netočili, keďže manželky zostali v Bratislave a chlapi odišli s deťmi na chatu. Ale super to s nimi bolo, lebo vďaka nim sa nakrúcalo za deň menej obrazov a to je pre mňa neuveriteľný komfort. Kávičkovali sme, debatovali a hlavne tam bol čas na zopakovanie si textov, premyslenie intonácie do detailov... Ale tie deti to mali dosť ťažké. Niekedy točili do tretej rána a na druhý deň mali už o desiatej dopoludnia znova nástup.
Stalo sa pri nakrúcaní niečo zaujímavé, napríklad na nuda pláži?
Nakrúcali sme na súkromnom pozemku, takže v skutočnosti nudistami boli komparzisti a my sme si s Luckou Šipošovou zasa nahotu rozdelili. Ona si dala dole vrchný diel plaviek, ja v sede spodný diel. Zuzka Norisová vychytila postavu, ktorá sa vyzliecť nemusela. Keďže bola dosť zima a na nahých mužoch to bolo vidieť, tak nás to dobre pobavilo. (Smiech)
V seriáli hrajú deti vo veku vášho syna Adama (9). On si nechcel zahrať?
Pýtala som sa ho, či chce ísť na konkurz, nechcel. Mohol byť s deťmi aj si zarobiť... Rozhodol sa však, že radšej pôjde na dva mesiace so starými rodičmi a sesternicami do Chorvátska. Ale teraz, keď Prázdniny pozerá v televízii, tak sa hnevá, prečo som ho nedonútila na ten konkurz ísť. Neskôr prišiel s verziou, že prečo nemohol hrať aj bez konkurzu. No preto, že už je dávno veľký herec. (Smiech) Ale inak je veľmi šikovný. Keď ma skúša texty, tak po troch razoch scenár odloží a nahadzuje mi texty bez neho. No a mne sa smeje, ako si to nemôžem zapamätať.
Ste aj v skutočnosti taká úzkostlivá mama ako v seriáli?
Myslím si, že nie. Rada som so synom, užívam si čas, keď sme spolu, ale že by som mu nedopriala s príbuznými chatu, tak to nie. Nebojím sa oňho. Bol už aj v škole v prírode v prvom a druhom ročníku, čo bolo trochu ťažké, ale zvládli sme to obaja. Najviac si my dvaja vyznávame lásku večer pred spaním. Ja Adamkovi čítam a on mi zasa hovorí, ako ma ľúbi a ako som preňho všetko...
Aké ste mávali prázdniny v detstve?
Mala som krásne detstvo. Chodievali sme do Banskej Štiavnice a dva mesiace sme užívali pri Kolpašských jazerách. Nad nimi boli tri chaty, z toho jedna naša, a v každej bolo cez prázdniny aspoň sedem detí. Takže sme boli veľká partia. Stavali sme si domy na stromoch a bratia ma strašili pavúkmi a hmyzom, ktorého som sa bála. Viackrát sme tam boli iba s mamou, lebo otec veľa pracoval a chodieval za nami len na víkendy. Vždy mi však priniesol barbinu. Mala som ich tridsaťsedem a osem Kenov.
Čo ste s toľkými bábikami robili?
Hrala som sa. A raz môj starší brat Martin (34) vyzliekol všetky barbiny a Kenov a zavesil ich za hlavu na strop. Mala som osem rokov, on desať. Samozrejme, že som plakala, ale bolo to vcelku zaujímavé umenie. A tiež sme sa klbčili, pretože mi všetky hračky pokazil. Najstarší brat Filip (38) mal rád malé čokoládové kinderká. Martin mu ich zjedol a papieriky dal mne pod vankúš. Potom tvrdil, že videl, ako ich na posteli jem. Vždy bol špekulant, ale dnes máme všetci traja výborný vzťah.
Čomu sa venujú?
Filip pomáha otcovi v Chorvátsku stavať domy a ešte má nejaké aktivity v tlačiarni. Je to syn svojho otca, pretože otec kedysi vlastnil tlačiarenskú firmu. A Martin robí v podstate to, čo vyštudovala mamina, teda grafiku.
Vy ste sa akosi vymkli s tým herectvom z rodiny....
Ja som to chcela robiť odmalička. Myslela som si, že herci veľa zarábajú. (Smiech) Stále som spievala, predvádzala sa, chcela som byť stredobodom pozornosti a niektorí naši známi už nechceli preto s nami chodiť ani na dovolenky. Dva posledné ročníky základnej školy som urobila naraz len preto, aby som už mohla ísť na konzervatórium do ročníka pani Evy Krížikovej. Popritom som chodievala na doučovania z javiskovej reči a techniky, spevu a tanca, aby som zvládla prijímačky. Hrávala som aj v detskom divadle Úsmev.
Začínali ste v divadle Andreja Bagara v Nitre. Koľko ste mali rokov?
Osemnásť a vzali ma tam vďaka pánovi Bednárikovi, ktorému som sa zapáčila. Veľa som sa tam naučila od starších kolegov, ako boli Adelka Gáborová, Gabika Dolná, Dušan Lenci, Milan Kiš, Jožko Dóczy... Nič mi nedarovali, zvozili ma aj za to, keď som sa na javisko neprezula. Naučili ma všetko, ako sa správať, ako hlasnejšie a mäkšie hovoriť, že sa v divadle nesmie pískať a pred premiérou tlieskať... Doďko Dóczy bol zlatíčko. Vždy nám varil guláše, robil veľké oslavy narodenín a volal ma Evička. Možno preto, že som bola v ročníku pani Krížikovej. Vravel mi, že som štíhla ako prútik, taký... väčší prútik. (Smiech) Vtedy som mala asi 90 kíl.
V nitrianskom divadle ste boli desať rokov, teraz hráte v divadle Aréna. Je v niečom iné ako ostatné divadla u nás?
Úžasné je v tom, že dáva možnosti mladým ľuďom a hrajú sa v ňom zaujímavé veci. Možno je to aj tým, že pán Kukura hral v Nemecku. V Aréne sa totiž nehrajú prvoplánované hry, ale vždy sú v nich odkazy. Dotýkajú sa politiky, utečencov, kráčajú s dobou. Aréna zastupuje niečo, čo u nás inde nie je a snaží sa diváka vychovávať alebo ho aspoň donútiť, aby sa zamyslel.
Keď ste už spomenuli hmotnosť, stále nosíte pri sebe svoju fotografiu z tých čias ako odstrašujúci príklad?
Áno, mám to geneticky dané po otcovi. Celý život som bojovala s nadváhou, takže to beriem ako životný údel. Mám široké ramená, hrubé kosti a v jedenástich rokoch ma tréner prosil, aby som nešla na herectvo, že ma bude trénovať tenis zadarmo. Tiež ma prehovárali, aby som zostala pri plávaní... So Zuzkou Kanócz sme spolu v Nitre začínali aj sme spolu bývali. Spolu sme si varili, to isté sme jedávali, ona bola štíhla, ja veľká. (Smiech)
Kedy ste najviac pribrali?
Bolo to počas tehotenstva a mala som 98 kg, Adamko 4,5 kg, keď sa narodil. Ale aj na konzervatóriu som mala okolo 85 kg. Vždy, keď som schudla, nasledoval jojo efekt. Pre mňa je nebo tým, že človek môže jesť a jesť a nepriberie, lebo ja jedlo milujem. Ja jem nie preto, aby som žila, ale ja žijem preto, aby som jedla.
Vydatá ste boli raz, ako vy hovorievate, za IT-čkára Jána, s ktorým máte Adamka. Bol rozvod nutný a prečo ste sa rozviedli?
Chodili sme spolu tri aj pol roka, potom sme sa vzali a po dvoch rokoch sme sa rozviedli, pretože si našiel milenku. Najskôr som to chcela zvládnuť, lebo tvrdil, že sú spolu dva mesiace, nakoniec som zistila, že je to rok aj dva mesiace. Súčasne so mnou žil aj iný vzťah. Adamko mal vtedy pol roka. Bol maličký a nič nevnímal. Exmanžel bol aj tak stále preč na služobných cestách. Dôvera sa medzi nami naštrbila a už nebolo cesty späť. Už som k tomu mužovi nič necítila a prestala som si ho vážiť. Ale dnes máme spolu kamarátsky vzťah, veľmi mi pomáha a hlavne je to všetko za mnou.
Bolela vás zrada?
Svet sa mi zosypal ako domček z kariet. Sklamanie bolo, pretože máme spolu dieťa, ktoré už nikdy nebude mať kompletnú rodinu nech sa budeme hrať na čokoľvek. To jediné ma veľmi bolelo. Prvý mesiac bol veľmi ťažký, ale nebola som na to sama. Brat ma večer hladkával, kým som nezaspala, až potom išiel domov. Aj s Adamkom mi pomáhala celá rodina, takže ja som to mala omnoho ľahšie ako iné ženy, ktoré zostanú po rozvode samy. Mala som dvadsať päť rokov a nebolo to o tom, že som stará a už si nikdy nikoho nenájdem.
Našli ste si a už šiesty rok fungujete s hercom a hudobníkom Tomášom Palonderom (37). Kde ste sa stretli?
V Banskej Štiavnici na nakrúcaní filmu. Sadli sme si humorom i ľudsky. On sa v tom čase rozišiel s priateľkou, a tak sme sa začali v Bratislave stretávať na kávičke. Celé sa to spečatilo na svadbe brata Martina, kde som ho predstavila rodine. Tomáš je vtipný, vždy ma rozosmeje a je neuveriteľne sčítaný.
Ako ho prijal Adamko?
Normálne, mal už skoro štyri roky, ale väčšinou s ním všetko okolo neho aj do školy robím ja, aby nemal pocit, že si ho nevšímam a aby na Tomáša nežiarlil. Raz nám povedal, že doma máme dve spálne, tak nerozumie, prečo on spí sám. Tomáš na to, že je už veľký chalan. A Adam, že on je aký veľký a spí s jeho maminou. A to sme potom dali aj do prvej časti seriálu Prázdniny, na čo Adam vykrikoval, že sme mu ukradli fór! (Smiech)
Plánujete spolu dieťa?
Nechávame to na osud, ale chcela by som mať ešte dievčatko. Dievča vždy viac inklinuje k mame. Synovia sa oženia a ich ženy to zase len ťahá k vlastným mamám.
