Z vtáčej perspektívy totiž vidieť na planinách a kopcoch záhadné čiary a obrazce. Akoby to boli posolstvá pre bohov dívajúcich sa na Zem zhora. Kto tieto obrazce vytvoril a prečo? Prečítajte si ďalší diel nášho seriálu Najväčšie záhady sveta.
Z pohľadu bežného pozemšťana nič nenasvedčuje tomu, že planinu Nazca zdobia zaujímavé motívy vytvorené na prašnom povrchu. Z výšky je to niečo úplne iné. Pri lete lietadlom ponad planinu však zbadáte rôzne zvieratá, ľudské postavy, geometrické obrazce a dlhokánske čiary. Je ich viac ako 300, spolu dosahujú dĺžku až 1 300 kilometrov a sú také úchvatné, že sa často považujú za ôsmy div sveta.
Národná hrdinka
Predstavte si, že prelietate ponad púšť, keď vás v tom zrazu pohľad z okna úplne zamrazí. Miesto toho, aby ste videli iba šíre nič, celkom jasne sa pozeráte na krásne obrazce, ktoré zdobia suchú zem.
Niečo podobné sa v roku 1920 stalo posádke malého lietadla, ktorá hľadala v oblasti vodu. Podobné udivené svedectvá sa začali množiť po zavedení pravidelných liniek ponad túto oblasť, až sa správa o obrazcoch dostala k Američanovi Paulovi Kosokovi, profesorovi histórie, ktorý do Nazcy priviedol prvú archeologickú výpravu.
Asistentku mu vtedy robila archeologička a matematička z Nemecka - Maria Reicheová. Práve ona zasvätila väčšinu života skúmaniu obrazcov a v najväčšej miere sa zaslúžila o ich presné zmapovanie, slávu, ale aj ochranu. Tak dlho naliehala na štátne orgány Peru, až sa jej nakoniec splnil sen a dosiahla, že planinu Nazca vyhlásili za chránenú oblasť.
Starovekí geodeti
Vďaka modernej uhlíkovej metóde sa prišlo na to, že obrazce vznikli v rozmedzí 300 rokov pred Kristom až 800 po Kristovi. V tomto období tu žila kultúra Nazca, čiže je viac ako pravdepodobné, že obrazce sú práve jej dielom. Čiary vytvárajúce kresby sú hlboké 10 - 20 centimetrov a rozhodne nie sú do zeme vyryté. Podľa vedcov vznikli úplne jednoducho. Nazcania odstránili povrchovú vrstvu vulkanickej tmavej horniny, pod ktorou sa objavil svetlý vápencový či pieskovcový základ.
Podľa výskumníčky Reicheovej boli priamky zhotovené a vymerané s pomocou kolíkov a špagátov ťahaných medzi nimi. Je to podobná metóda, akú niektorí geodeti využívajú dodnes. Okrem iného Reicheová si všimla, že v blízkosti mnohých útvarov, najmä tých väčších, sa nachádzali asi dvojmetrové štvorcové panely, ktoré pravdepodobne slúžili ako šablóny obrazcov v malom meradle.
Vedeli lietať?
Je jasné, že tak ako dnes, ani v minulosti nemohli tvorcovia svoje veľdiela pozorovať zo zeme. Z toho viacerí záhadológovia vyvodzujú, že Indiáni kultúry Nazca vedeli lietať. Poslúžiť im na to mohli jednoduché balóny či niečo ako obrie šarkany, ktoré uniesli jedného človeka. Tak by bolo možné kontrolovať postup prác a dodržiavať línie.
Cestovateľ Jim Woodman bol presvedčený, že práve balóny stoja za vznikom kresieb. Na základe štúdia vtedy dostupných technológií zostrojil teplovzdušný balón. „Použil som pritom materiály, o ktorých vieme, že ich mali ľudia na planine Nazca k dispozícii,“ vysvetľoval svoj počin Woodman, ktorý s možným predchodcom dnešných balónov naozaj vzlietol. Skeptici tvrdia, že to nič nedokazuje, pretože na potvrdenie tejto teórie neexistujú jednoznačné dôkazy. Ale na akú záhadu áno? Pravdou však je, že niektoré obrazce krásne vidieť aj z okolitých kopcov. Čiže dávnovekým umelcom možno stačilo, že boli zdatní horolezci.
Bohovia či úroda
Najväčšou záhadou však stále zostáva, aký zámer mali tvorcovia kresieb. Archeologička Reicheová sa prikláňala k verzii, že ide o obrovský astronomický kalendár. Kresby mali pomáhať vtedajším astronómom s výpočtom pohybu nebeských telies. Niektoré geoglyfy sa totiž zhodujú s polohou Slnka, hlavne v období zimného slnovratu. Iné kresby majú zasa predstavovať jednotlivé súhvezdia. Mnohé pokusy realizované v oblasti však objasnili, že prepojenie nebeských telies s obrazcami je viac-menej náhodné.
Iné zdroje hovoria, že geoglyfy slúžili ako značky pre výskyt podzemnej vody, či mali obyvateľov chrániť. Jednou z najvýznamnejších teórií je však súvis obrazcov s náboženstvom. Geoglyfy mohli byť súčasťou rituálov, ktorými si Nazcania chceli získať priazeň bohov, či privolať dážď. Tejto teórii nahráva do karát aj fakt, že sa pri vykopávkach v oblasti našli rôzne dôkazy o obradoch, ako napríklad keramika, obety v podobe pozostatkov zvierat, mušlí či kukurice. Keďže Nazcania svojich zosnulých mumifikovali, obrazce mohli zabezpečiť mŕtvym večný život.
Mimozemšťania
Známy švajčiarsky záhadológ, ufo nadšenec a spisovateľ Erich von Däniken vo svojej knihe Spomienky na budúcnosť napísal, že podľa neho obyvateľom s obrazcami pomáhali minozemšťania, ktorých Indiáni považovali za bohov a línie slúžili ako pristávacie dráhy pre ich vesmírne koráby. „Keď som čiary zbadal zo vzduchu, bolo mi úplne jasné, že planina Nazca slúžila ako letisko,“ tvrdil von Däniken. To by s trochou predstavivosti vysvetľovalo zmysel rovných čiar. Ale na čo potom slúžili všetky tie obrázky zvierat?
Samotní tvorcovia nám už zmysel kresieb neprezradia. Vedecké expedície sa však nevzdávajú a neúnavne sa snažia objasniť, prečo vznikli. Potrebuje napríklad maliar nejaký dôvod, aby namaľoval obraz?
