Rozhodla o tom fínska vláda. V zdôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že by malo prispieť k zlepšeniu obranyschopnosti celého územia tejto škandinávskej krajiny. Fínska vláda sa v ňom netají obavami zo zámeru susedného Ruska "upevniť si veľmocenský štatút".
Opatrenie sa prejaví aj na v rozpočte na obranu, ktorý sa z 2,4 miliardy eur sa zvýši o ďalších 55 miliónov. Fínska vláda ráta po roku 2020 s ďalším zvýšením týchto výdavkov, a to aj v súvislosti s modernizáciou zastaranej flotily a výmenou bojových lietadiel typu Hornet za modernejšie stroje, informoval rakúsky verejnoprávny rozhlas ORF.
Fínsko, ktoré nie je členským štátom Severoatlantickej aliancie (NATO), uzavrelo vlani v októbri dohodu o spolupráci vo vojenskej oblasti s USA. Podľa Helsínk sa medzičasom zhoršila aj bezpečnostná situácia v oblasti Baltského mora.