Všetko sa začalo tým, že Kate, nadšená bežkyňa, sa už tri týždne necítila dobre, no pripisovala to stresu z roboty. Bolela ju hlava a v deň, keď utrpela porážku, sa to ešte zosilnilo, navyše mala v ústach zvláštny svrbivý pocit. V nemocnici jej dali lieky na bolesť a poslali domov, píše Mirror.co.uk. Tam však začala nezrozumiteľne hovoriť a jej manžel odišiel do kuchyne, aby priniesol niečo na jedenie.
To bola posledná vec, ktorú si matka troch detí pamätá predtým, než sa prebudila z kómy. Napojená na prístroje, neschopná pohybu či reči. "Počula som sestry, ako hovoria, že nevedia, či to prežijem," spomína na okamihy hrôzy: "Spanikárila som, lebo som sa cítila úplne bdelo. Chcelo sa mi kričať: Som tu! Cítila som sa ako pochovaná zaživa."
Hodiny bola nútená ležať v nemocničnej posteli a trpela halucináciami. Celé dni sa snažila nadviazať očný kontakt s ošetrovateľmi, no márne: "Prezreli mi nohy, hadičku na kŕmenie a zvyšok tela. Ale najsmutnejšie bolo to množstvo ľudí, čo sa mi nepozrelo do očí."
Lekári sa obávali, že Kate už nikdy nedokáže žiť normálny život a bude potrebovať 24-hodinovú starostlivosť. Ju však pesimistické reči odborníkov, ktoré počula, no nemohla na ne reagovať, iba viac vyburcovali. Nakoniec im dokázala, že sa mýlia. Po návšteve svojich troch priateľov začala komunikovať žmurkaním. Jedno žmurknutie znamenalo "nie, dve žmurknutia boli "áno". Po istej dobe už dokázala komunikovať hláskovaním slov pomocou tabule s písmenami. O dva mesiace ju presunuli z jednotky intenzívnej starostlivosti na oddelenie neurorehabilitácie a dýchací prístroj jej vymenili za tracheostómiu.
V tom čase bola stále úplne paralyzovaná. Hľadela na svoje nevládne telo a snažila sa ho silou vôle prinútiť k pohybu. Hodiny sa koncentrovala na svoj pravý palec, až ním jedného dňa naozaj pohla! Tak zistila, že kľúčom k uzdraveniu je odhodlanie. Každý týždeň si stanovila nový cieľ a postupne dokázala hýbať všetkými časťami tela.
Po tom, čo sa opäť naučila chodiť a rozprávať, začala robiť motivačnú rečníčku. uvedomila si totiž, aký je život vzácny, a že je dôležité tešiť sa z podstatných vecí. Napríklad z toho, že konečne môže objať svoje milované deti a manžela.
