Štúdia vnáša svetlo do najzávažnejších tém týkajúcich sa zdravia Slovákov. Prináša odpovede na to, akého veku sa dožívame, ale aj aké percento populácie je závislé od nikotínu. Pozrite sa, koľko ročne minieme na lieky a ako sa menilo zdravie Slovákov v priebehu dvoch desaťročí.
Vek, akého sa Slováci dožívajú, sa podľa odborníkov pomaly, ale predsa zvyšuje. U detí narodených v roku 2014 experti očakávajú, že dĺžka života bude priemerne 80,5 roka u žien a 73,3 roka u mužov. Ešte stále však nemôžeme konkurovať priemeru Európskej únie. „Slovensko stále zaostáva o viac ako 5 rokov za priemerom žien krajín EÚ. U mužov je tento deficit približne 3 roky. V rámci krajín V4 sú ,horší‘ už len maďarskí susedia,“ hovorí Martin Smatana z Inštitútu zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva SR.
Choroby srdca aj rakovina
Od roku 1996 do roku 2014 držia temné prvenstvo v príčinách úmrtia Slovákov práve choroby obehovej sústavy, teda srdca a ciev (kardiovaskulárne ochorenia). Hoci podľa analázy medziročne ich výskyt mierne klesá, z vyše 51-tisíc úmrtí ročne je na Slovensku takmer polovica z nich zapríčinená chorobami obehovej sústavy. Druhým najčastejším ochorením, na ktoré Slováci umierajú, sú podľa analýzy zhubné nádory, a to najmä rakovina žalúdka, hrtana či karcinóm prsníka. Práve onkologických pacientov, ktorí prehrali svoj boj s rakovinou, u nás pomaly každým rokom pribúda. V roku 2014 zaznamenali až 13 278 takýchto úmrtí, čo je o vyše 1 400 prípadov viac ako v roku 2005. Pod tretiu najvyššiu úmrtnosť sa podpísali práve choroby dýchacieho ústrojenstva.
Najľahšia diagnóza
Tvorcovia štúdie aj lekári sa však zhodli na tom, že štatistku o príčinách úmrtí treba brať s rezervou. Podľa internistky Etely Janekovej sa za posledných 20 rokov neporovnateľne skvalitnil štatistický zber dát, no nezlepšilo sa vypisovanie sprievodného listu o prehliadke mŕtveho. Práve v tomto tlačive však lekár udáva nielen hlavnú, ale aj bezprostrednú príčinu smrti. „To sa však veľmi ťažko vypisuje, lebo obhliadajúci lekár vo väčšine prípadov pacienta nepozná. Každému keď zastane srdce, tak zomrie, ale nie vždy je to hlavná príčina smrti, len je to najjednoduchšie vypísať práve túto diagnózu. Tým pádom je tá štatistika Slovenska skreslená, a potom to vyzerá tak, že máme najviac úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia,“ vysvetľuje príčinu nepresnosti internistka Janeková s tým, že relevantné dáta máme len u pacientov, ktorým bola vykonaná pitva.
Roky prežité v zdraví
Martin Smatana, Inštitút zdravotnej politiky
- Koľko rokov žijú obyvatelia v subjektívnom zdraví, odhaduje indikátor zdravých rokov života (Healthy Life Years). V celkovom meraní Eurostatu sme sa umiestnili ako tretí najhorší u mužov a ženy boli na tom za rok 2014 úplne najhoršie. Z pohľadu vývoja sme však od roku 2010 dosiahli najvýraznejšie zlepšenie spomedzi všetkých krajín Vyšehradskej skupiny (Slovensko, Maďarsko, Česko a Poľsko).
Škodíme si zlou životosprávou
Internistka Etela Janeková
Ktoré ochorenia dnes Slovákov trápia viac ako v minulosti?
- Ide hlavne o kardiovaskulárne a onkologické ochorenia, ktoré sú spôsobené často aj nesprávnou životosprávou ľudí. Avšak aj výskyt civilizačných ochorení je omnoho vyšší ako v minulosti. Zhoršili sa choroby látkovej premeny tukov, viac ľudí bojuje s vysokým tlakom, pribudlo diabetikov, pretože sa zvýšil aj počet obéznych pacientov.
Akí pacienti majú dnes nádej?
- V minulosti bola omnoho vyššia úmrtnosť na ženské nádorové ochorenia prsníkov. Dnes sa dá pacientka liečiť efektívnejšie. Hoci sa rakovina nedá vyliečiť, prežívanie pacientiek je omnoho dlšie ako kedysi. Aj prevencia a povedomie ľudí je omnoho vyššie ako v minulosti. Ľudia si viac uvedomujú existenčný stres, ktorý majú, keď ochorejú.
V čom sme urobili najväčší krok vpred?
- Najväčším prínosom je, že existuje génová diagnostika a génovým inžinierstvom vyvinuté lieky. Aj zobrazovacia a laboratórna diagnostika je na omnoho vyššej úrovni ako pred 20 rokmi. Vďaka pokroku v medicíne a účinnejšej liečbe sa Slováci dožívajú vyššieho veku.
Môžeme sa rovnať zahraničiu?
- Pokiaľ ide o zdravotníctvo, myslím si, že sa môžeme rovnať ostatným krajinám Európy. Máme rovnakú diagnostiku, rovnaké lieky aj skvelých lekárov. Len škoda, že podmienky nie sú rovnaké.
