So zvonárstvom začal Michal Trvalec starší ešte v 90. rokoch a dnes priznáva, že začiatky boli ťažké. „Každá krajina mala svojho renomovaného zvonára, ktorý sa stará o zvony a odlieva ich. Je to prestíž, len my Slováci sme dovtedy nemali žiadneho. Veľa ľudí mi zo začiatku neverilo a smiali sa mi. No čím viac sa smiali, tým viac ma to burcovalo...“ vracia sa do minulosti skúsený zvonár a vyučený hutník. „Začínal som z ničoho a od nikoho som nedostal ani cent. Vykopal som jamu, odlial malý zvon a takisto som si vyrobil vlastnú pec, ktorá ináč stojí aj tri milióny.“ Od tých čias však už vyrobil okolo tisíc zvonov a momentálne sa v jeho dielni rodí jeden pre pápeža do Vatikánu.
Otec a syn
Zvonárstvo patrí k unikátnym remeslám, ktoré sa dedia z otca na syna, a tak zostávajú rodinnou tradíciou. Ani Trvalcovci nie sú žiadnou výnimkou. „Môj syn Michal sa pri mne v dielni motkal už ako desaťročný, pomáhal a podával mi náradie. Teraz sú z nás partneri. Aj preto sme dostali túto zákazku, lebo Svätý Otec má rád, keď sa tradície dedia z otcov na synov,“ hovorí Trvalec. Objednávateľom, ktorý všetko zaplatil, je jeden známy český pivovar.
Pre Vatikán
Aj keď sa odlievaniu a oprave zvonov venujú už roky a majú bohaté skúsenosti, vyrobiť zvon pre pápeža Františka I. bola pre nich obrovská zodpovednosť. „Dávame si záležať, lebo je to až príliš významná udalosť a pocta, ktorej sa nedostane len tak hocikomu. Riziko, že sa niečo nepodarí, tu je vždy. Predsa len do formy sa vylieva žieravina pri teplote 1 500 °C,“ prezrádza zvonár a ukazuje nám formu, z ktorej odlieva zvon. Jeho výzdobu aj rozmery remeselníci konzultovali v Prahe s vatikánskym veľvyslancom. „Najskôr sme chceli dať na zvon pápežovu podobizeň, ale zamietli to. Takže nakoniec je na ňom vyobrazená Bazilika svätého Petra vo Vatikáne. Hotový bronzový zvon bude mať výšku 27 cm, hmotnosť okolo 10 kíl a srdce mu vykuje umelecký kováč.“ Pápežovi zvon zašlú ako dar ešte pred Veľkou nocou.
Chladí ho pivom
Výroba zvonu trvá niekoľko mesiacov, keďže treba čakať aj na dôkladné preschnutie formy. My sme majstra zvonára navštívili v jeho dielni, kde nám predviedli zdobenie a neverili sme vlastným očiam. „V tejto etape pridávame do chladiacej zmesi kvôli lepšej pevnosti a priliehavosti materiálu aj pivo dvanástku. To totiž obsahuje škrob a látky napomáhajúce sceleniu materiálu,“ prezrádza Trvalec.
Ako sa vyrába zvon
1. Výroba zvona vždy začína tvorbou formy. Táto fáza trvá asi mesiac až dva a zahŕňa v prvom rade návrh a vytvorenie formy pre jadro – vnútorný profil zvonu, a to zo špeciálnej hliny, ktorá musí dobre zaschnúť. Nasleduje príprava tzv. košele, niekedy nazývanej zvonom falošným. Košeľa sa vyrába tak, že sa na jadro po jeho uschnutí nanesie ďalšia, jemnejšia vrstvička hliny.
2. Na rad prichádza zdobenie, keď sa na falošný zvon prilepia všetky reliéfy a ďalšia výzdoba, ktorou chce zvonár zvon vybaviť. V priebehu cca dvoch týždňov získa postupne zvon svoju jedinečnú kompozíciu. Výzdoba zvonov je vo väčšine prípadov skôr vystúpená, ale nájdu sa aj dekorácie vyhĺbené alebo vysekané do tela zvonu až po odliatí.
3. Keď je forma falošného zvona dokončená, nanáša sa na ňu posledná časť formy, teda jej plášť – najvrchnejšia vrstva hliny. Veľmi opatrne, často ručne sa vtláča ku košeli, aby sa výzdoba zvona dokonale odtlačila. V tejto fáze sa do formy leje pivo, ktoré má zabezpečiť najlepšie vlastnosti zmesi – jej dokonalú priľnavosť, pevnosť a perfektné scelenie pre následné napaľovanie.
4. Sušenie a vypaľovanie už hotovej formy zvona trvá väčšinou asi 3 dni a vykonáva sa pri teplotách dosahujúcich až 700 °C.
5. Posledná fáza celej výroby zvonov je potom ich konečné odliatie, ktoré zaberie okolo štyroch hodín. Po vychladnutí formy sa nadvihne plášť a odstráni sa košeľa. Upravia sa prípadné nedostatky, ku ktorým došlo pri vysúšaní a vypaľovaní, a plášť sa starostlivo zasadí naspäť. Do predhriatej formy sa potom naleje zvonovina – zmes medi a cínu – čo je úplne finálny materiál, z ktorého bude zvon vytvorený a ktorý mu prepožičia aj svoje vlastnosti. Až teraz zvonár uvidí, po niekoľkomesačnej starostlivej práci, výsledok – keď zazvoní na zvon a zistí, či má očakávaný tón.
Odlietajú do Ríma?
Zvony sú tradičným symbolom Veľkej noci. Hovorí sa, že po odznení modlitieb počas Zeleného štvrtka zvony utíchajú a odlietajú do Ríma ako znamenie smútku nad ukrižovaním Ježiša Krista. Tam ich Svätý Otec požehná a ony sa potom na Bielu sobotu vracajú, aby sa slávnostne rozozvučali. V minulosti sa verilo, že dediny, z ktorých zvony neodletia, bude celý rok prenasledovať smola.
