Udalosť si vyžiadala 74 obetí, zapísala sa ako najhoršia v dejinách egyptského futbalu a jedna z najtragickejších celosvetovo. Väčšina z obetí boli priaznivci hosťujúceho klubu Al-Ahly, mnohých udupali fanúšikovia v panike, keď sa snažili uniknúť zo štadióna pred inváziou podporovateľov domáceho tímu Al-Masry. Ďalších podľa výpovedí svedkov zhodili z tribún. Mužstvá majú dlhoročnú rivalitu, nepokoje vypukli po tom, ako fanúšikovia z Káhiry ukázali transparenty namierené proti miestnemu tímu, ktorý zvíťazil 3:1.
Verdikt je definitívny a nedá sa proti nemu odvolať. Jedenásty obžalovaný zostáva na slobode napriek tomu, že v júni 2015 potvrdil jeho trest smrti iný súd. Okrem toho potvrdili rozsudky pre desiatich mužov na pätnásť rokov väzenia, štrnástich odsúdili na desať rokov a pätnástich vrátane bývalého policajného šéfa Port Saidu na päť rokov. Obvinenia boli aj z vraždy či pokusu o vraždu.
Futbalové zápasy sú častým zdrojom násilia v Egypte. Tamojšia vláda po Port Saide na dva roky pozastavila najvyššiu súťaž, čo malo následky aj pre reprezentáciu. V krajine sa odvtedy snažia obmedziť počet ľudí na stretnutiach, fanúšikovia sa však skúšajú dostať na štadióny aj bez dovolenia. Vo februári 2015 zahynulo vyše dvadsať ľudí pred štadiónom, keď im bezpečnostné zložky neumožnili vstup. Väčšina sa zadusila, keď dav spanikáril po použití slzného plynu políciou. Stalo sa na zápase medzi dvoma káhirskými klubmi Zamalek a Enppi.
V máji 2015 sa radikálne skupiny priaznivcov známe ako ultras dostali mimo zákon. Napätie medzi nimi a bezpečnostnými zložkami bolo vtedy citeľné už štyri roky, odkedy ultras v 2011 zohrali kľúčovú úlohu pri osemnástich dňoch protestov, ktoré vyústili do zvrhnutia vtedajšieho prezidenta Husního Mubaráka.
