Medzi starými písomnosťami majú totiž aj najstaršie dochované vyobrazenia mestského erbu. Trenčín je pritom jedným z mála slovenských miest, ktoré si svoj erb udržali bez výrazných zmien po celé stáročia.
Najstarší doklad o historickom symbole mesta pochádza z roku 1381. Je ním pečať, ktorej hlinený odliatok majú v Štátnom archíve v Trenčíne. „Najstaršie vyobrazenie baránka je na pečati, ktorej originál sa nachádza v Štátnom archíve vo Viedni. Na pečati je vyobrazený veľkonočný baránok so žŕdkou, na ktorej je zástava s krížikom a pečať obsahuje latinský kruhopis,“ povedal riaditeľ Štátneho archívu v Trenčíne Peter Brindza. Pečať sa nachádza na svadobnej zmluve uzavretej medzi Hedvigou z Anjou a Vilhelmom, synom rakúskeho kniežaťa.
Najstarší dochovaný erb s baránkom na písomnosti je z roku 1476 v mestskom protokole. Z neho vychádza aj dnešný erb mesta Trenčín. „Najväčšou zmenou je svätožiara. Tá baránkovi v súčasnosti chýba a na historickej predlohe ju má,“ vysvetlil archivár Miroslav Toman. Pečate s vyobrazením baránka používali aj na historických listinách. Pečiatkoval ním aj trenčiansky notár Ján Ladislaides, ktorý vymyslel i prvého smajlíka.
Mestský erb
Na erbe Trenčína je vyobrazený doľava otočený baránok, ktorý ľavou prednou nohou drží zástavku s rovnoramenným krížikom. Žrď zástavky je tiež ukončená krížikom. V stredoveku sa baránok zvykol ako symbol spájať najmä s postavou svätého Jána Krstiteľa. Šesťcípa hviezda vyjadruje narodenie Spasiteľa. Korpus baránka symbolizuje samotného Krista, jeho život a pôsobenie. Žŕdka zakončená krížikom zobrazuje Ježišovu mučenícku smrť a zástavka s krížom je znamenie vzkriesenia. Pôvodne mal baránok aj svätožiaru, tá však dnes nad jeho hlavou chýba.
