Dagmar Kasperová († 50) v kŕčoch skonala v ambulancii lekára, ku ktorému išla na kontrolu. Doktor jej už nedokázal pomôcť a záchranka k nej spočiatku odmietala prísť. Zronené dcéry sa s jej smrťou nedokážu zmieriť. Sú presvedčené, že o najdrahšiu bytosť prišli pre sériu pochybení zdravotníkov.
Dagmar bola ešte pred pár týždňami zdravá, vitálna žena, ktorej sa choroby oblúkom vyhýbali. Tešila sa z vnúčat – Vanesky (7) a miláčika rodiny Huga (1). Popritom sa starala aj o svoju najmladšiu autistickú dcéru Valiku (20). Zdalo sa, že o šťastie nemôže súdržnú rodinku nič pripraviť. Koncom januára však Dagmar ochorela. Na prvý pohľad sa zdalo, že ide o bežné respiračné ochorenie, aké sa v chladných mesiacoch vyskytuje často. Tak to vyhodnotil aj praktický lekár, ktorého navštevuje celá rodina. „Mamke predpísal antibiotiká. Tie však nezaberali. Po štyroch dňoch som mamku navštívila. Nevyzerala dobre, preto sme sa k jej lekárovi vybrali znova,“ hovorí najstaršia zo sirôt Andrea. Otec zomrel sestrám už pred 17 rokmi.
Smrteľná dráma u lekára
V čakárni u praktického lekára sa začala dráma. „Mamke prišlo veľmi zle. Ožltla, začala ťažko dýchať, klesli jej kútiky úst, ostarla mi pred očami o 20 rokov. Vravela, že nič nevníma a cíti, že zomiera,“ spomína na hrôzostrašné chvíle Andrea, ktorá je zdravotná sestra a vie rozoznať príznaky kritického zdravotného stavu človeka. Okamžite zabúchali lekárovi na dvere. Doktor im povedal, aby ihneď zavolali záchranku. „Tam mi však povedali, že keď sme u lekára, rýchlu zdravotnú pomoc nepotrebujeme. Tak sme zabúchali zas na dvere lekárovi. Ten mame zdvihol nohy a medzitým volali zo 155 naspäť, ako to vyzerá. Rozprávali sa aj s lekárom. Lenže o 10. hodine prišli najhoršie chvíle môjho života - mamka prestala kŕčovito a bolestivo spínať päste a namáhavo poslednýkrát vydýchla, vyšla jej pena z úst, oči ostali otvorené – no už nevideli. Zomrela. Videla to dokonca aj moja dcérka Vanesa,“ spomína so slzami v očiach Andrea.
Záchranári sa bránia
Až potom prišli záchranári a snažili sa mamu štyroch detí oživovať. Ani po 10 minútach sa ju nepodarilo zresuscitovať. „Už vtedy som však vedela, že je to zbytočné, lebo bola 20 minút bez kyslíka. Mamku odviezli na ARO. Niekoľko dní za ňu dýchali prístroje. Postupne jej začali zlyhávať orgány. Už sa viac neprebrala a po niekoľkých dňoch definitívne zomrela. Preto sa pýtam, ako je možné, že praktický lekár nedokázal diagnostikovať zápal pľúc? A ako je možné, že na linke 155 nás odbíjali, až kým nebolo neskoro?“ pýta sa dcéra Andrea, no nedostáva kvalifikované odpovede.
Hovorca Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) Boris Chmel si nie je vedomý toho, že by ich ľudia pochybili. „Príjem hovoru na linku 155 bol spred ambulancie lekára o 9.40 hod. a posádka bola na mieste o 10.00 hod. Medzitým sa uskutočnili ďalšie hovory medzi operátorom, nahlasovateľkou a lekárom týkajúce sa zdravotného stavu pacientky, ktorý je potrebné zanalyzovať a vyhodnotiť,“ uviedol Chmel, no dcéry jeho vyhlásenie spochybňujú. „Podala som žiadosti o prešetrenie ich postupu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou i na ministerstvo zdravotníctva. Veď naša mamka bola relatívne mladá a ešte mohla žiť,“ uzavrela zronená Andrea.
Úmrtie preverujú
Andrea Pivarčiová, hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
- Úrad na základe podnetu vykonáva dohľad u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. To znamená, že dohľad ešte nie je ukončený. O výsledku dohľadu môžeme informovať až po jeho ukončení.
Ministerstvo súcití, ale nič nemôže robiť
Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministra zdravotníctva
- Úprimne súcitíme s pozostalými pani Kasperovej. Ministerstvo zdravotníctva sa o prípad zaujíma, avšak v zmysle platnej právnej úpravy nie je oprávnené konať pri prešetrení a posudzovaní správnosti postupu operátora. V prípade, že existuje podozrenie na postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, možno sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Andrea (27)
- Mamka bola mojím najbližším človekom. Zverovala som sa jej so všetkým. Veľmi si ju vážim za to, ako sa o nás dlhé roky sama starala po smrti nášho otca.
Jana (24)
- Vážila som si ju a ľúbila za jej dobortu, prístup, ochotu. Mala som s ňou najotvorenejší vzťah, čo sa týka citov. Lásku som cítila v každom jej slove a úsmeve.
Anna (23)
- Hoci bola len jeden človek, mala v sebe zároveň ocka a aj moju najlepšiu kamarátku. Neviem slovami vyjadriť, čo som k nej cítila.
Valika (20)
- Mamka bola pre mňa všetko. Ľúbila som ju, že sa o mňa starala. Ľúbila som ju, že ma mala rada takú, aká som.