Množstvo izotopu, ktorého vznik je viazaný na ľudskú činnosť, je podľa francúzskeho inštitútu pre ochranu pred radiáciou IRSN natoľko nízke, že nepredstavuje hrozbu pre ľudské zdravie. Zdroj izotopu je nejasný, niektoré médiá špekulujú o ruskom pôvode, lebo ho prvýkrát zachytila nórska stanica u ruských hraníc.
Dôvod k akýmkoľvek obavám o zdravie ľudí neexistuje ani podľa predsedníčky Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť (SÚJB) WENRA. Hodnoty namerané v Česku na konci januára sú podľa nej veľmi nízke. "Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť upozorňuje, že informácie o zvýšenej aktivite jódu meranej v atmosfére v rôznych krajinách Európy sú niektorými zdrojmi pochybne interpretované a bezdôvodne zveličujú," uviedla v komentári zaslanom ČTK. "Dá sa predpokladať, že najskôr ide o atmosférický transport naprieč Európou. Zdroj aktivity však zatiaľ nebol identifikovaný, celkom iste sa však nenachádza na území Českej republiky. Takéto situácie nastali už aj v minulosti a ako zdroj bol napríklad identifikovaný únik rádioaktívneho jódu pri výrobe rádioizotopov na lekárske účely, "dodala.
Prvú správu o výskyte izotopu ohlásila v druhom januárovom týždni stanica v severonórskom Svanhovde, ktorá je len niekoľko stoviek metrov od ruskej hranice. Krátko potom oznámila prítomnosť rádioaktívnej látky v ovzduší stanica v Rovaniemi vo fínskom Laponsku. Počas dvoch týždňov boli nepatrne zvýšené hodnoty jódu 131 namerané v Poľsku, Nemecku, Francúzsku, Španielsku a tiež v Českej republike. "Jód 131 je rádionuklid s krátkym polčasom rozpadu (osem dní). Zistenie tohto rádionuklidu preto skôr svedčí o nedávnom úniku," uviedol IRSN. Inštitút dodal, že hodnoty namerané vo Francúzsku, ktoré zodpovedajú aj hodnotám z Českej republiky, nepredstavujú hrozbu pre ľudské zdravie.
Zdroj izotopu zostáva neznámy, IRSN a ani fínsky úrad pre jadrovú bezpečnosť štuky o možnom pôvode nešpekulujú. "V čase merania panovalo nepriaznivé počasie, takže nemôžeme určiť žiadne konkrétne miesto. Meranie z niekoľkých miest v Európe môžu naznačovať, že to prišlo z východnej Európy," citoval portál The Independent Barents Observer Astrid Lilandovou z nórskeho úradu radiačnej ochrany.
Jód 131 sa do ovzdušia mohol dostať napríklad po incidente v jadrovom reaktore, poznamenal server The Independent Barents Observer. Tento izotop unikol napríklad pri haváriách v jadrových elektrárňach v Černobyle v niekdajšom Sovietskom zväze či v japonskej Fukušime. Jód 131 sa tiež hojne využíva v lekárstve, preto ho pripravuje rad krajín.
