Spolu s manželkou má pochodenú takmer celú Európu, veľkú časť Južnej Ameriky a Ázie. Ako sám vraví: „Rád cestujem, ale nie do nepohodlia.“ Istou hranicou komfortu bol preňho Tibet. „Ísť v Tibete na záchod, to vyžaduje veľmi silný charakter. Ja som si nos zapchával, pozeral sa hore, aby som nevidel, čo je v tej mise, ale napriek tomu som niekedy vybehol von a nevydržal to,“ začína svoje rozprávanie krajinou, ktorá vraj bola úplne iná, ako očakával...
Mnísi-účtovníci
„Priznám sa, čakal som, že Tibet bude romantickejšie miesto. Niečo ako švajčiarske alpské stredisko. Keď sme pristáli, na prvý pohľad to vyzeralo, akoby sme došli do Novej Dubnice. Samé komunistické budovy v štýle 50. rokov. Centrum Lhasy bolo už pekné. Ale prekvapilo ma, že v meste jazdili samé luxusné autá, aké človek v takej koncentrácii nevidí ani v Paríži. A mnísi, tí miesto levitovania len všetci sedeli a počítali peniaze. Lebo každý návštevník im niečo dá a oni si peniaze potom rozdeľujú na kôpky, zvlášť päťky, desiatky, päťdesiatky, a potom to gumičkujú do ruličiek,“ krúti hlavou humorista.
