Lenže spôsob, ktorý navrhuje, sa dotkne najmä samotných pacientov. Obmedziť chce nielen uhrádzanie veľmi rozšírených očných ochorení až do momentu, keď bude pacient poloslepý, ale ak ste potetovaní alebo máte pírsing, neuhradia vám liečbu hepatitídy C a svoju pečeň si máte uzdravovať za vlastné.
Nielen drogovo závislí, alkoholici, ale aj potetovaní a pacienti s pírsingom! Všetci títo by si podľa návrhu štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne mali sami platiť liečbu vážneho infekčného ochorenia, akým je hepatitída C. Nejde pritom o žiadnu malú sumu. „Náklady na liečbu jedného pacienta pri použití bezinterferónového režimu sa pohybujú od 42 000 do 55 000 eur za rok,“ povedala pre Nový Čas hovorkyňa VšZP Petra Balážová. Znížiť historický dlh poisťovne má napomôcť aj ďalšie obmedzenie.
V prípade, že trpíte rozšíreným očným ochorením degenerácie makuly. Len minulý rok zaznamenalo Národné centrum zdravotníckych informácií 88 632 prípadov tohto ochorenia zraku. „Jedno balenie lieku EYLEA stojí 766,97 eura a jedno balenie lieku LUCENTIS stojí 764,88 eura,“ vyčíslila Balážová. Problémom však je, že liečbu chce uhrádzať, až keď pacient stratí polovicu zrakovej ostrosti. Odborníci len krútia hlavou. Včasná liečba je totiž kľúčová. Poisťovňa sa bráni, že ide len o návrhy, ktoré budú posudzovať experti.
Poisťovni zlyháva kontrola
Proti zverejneným šetriacim opatreniam sa zdvihla veľká vlna kritiky. Politici, celebrity aj bežní ľudia sú nahnevaní. Ako hovorí analytik z Inštitútu INESS Radovan Ďurana: „Strata zdravotnej poisťovne by sa mala riešiť predovšetkým identifikáciou prípadov, ako bola teta Anka. To je primárny zdroj problémov zdravotnej poisťovne.“ Aj kontrola hospodárenia zo strany NKÚ ukázala, že poisťovňa by si mala spraviť poriadok predovšetkým vo vlastnej réžii. „Vyhodnotili sme systém vnútornej kontroly Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako nedostatočný, komplikovaný a často netransparentný,“ uviedla hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Ministerstvo je opatrné
To, že úsporné opatrenia nesmú byť prioritne namierené proti pacientom, si uvedomuje aj ministerstvo zdravotníctva a k návrhu najväčšej poisťovne sa stavia opatrne: „Snahu VšZP zameranú na hľadanie úspor vnímame pozitívne, avšak sme presvedčení, že tieto návrhy úsporných opatrení nesmú byť primárne zamerané na úspory na pacientoch. Ministerstvo zdravotníctva bude preto iniciovať odbornú diskusiu na tieto témy a až následne posúdi predmetné návrhy,“ uviedla hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová. Na otázku, akú sumu z dlhu chce poisťovňa vykryť cez pacientov a akú z vlastných úspor, hovorkyňa VšZP nereagovala priamo, ale uviedla: „Predpokladaná suma úsporných opatrení za rok 2017 predstavuje v nákladoch celkovo 115 151 000 eur.“
Občania nesmú sanovať poisťovňu
Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva
- Nie je možné, aby občania sanovali štátnu poisťovňu,“ tvrdí A. Szalay. Určite nie v prípade spomínaných očných ochorení. V druhom prípade, keďže je tetovanie a pírsing vlastné rozhodnutie, by mohli zaviesť nejaké obmedzenia, no podľa odborníka existuje riziko, že hepatitídu C dostanú ľudia pre úplne inú príčinu, a nie pre tetovanie. Szalay upozorňuje, že dlhodobým problémom sú nízke odvody štátu za svojich poistencov. Minulý rok to bolo 4,16 % a teraz ide o 4 %.
Zuzana Plačková (25), playmate
„Príde mi to totálne smiešne, prečo by si mal niekto niečo hradiť z vlastného? Na čo potom odvádzame zdravotnej poisťovni viac ako 50 eur mesačne? Mne to osobne príde ako diskriminácia ľudí, čo majú kerky. Zdá sa mi, že za chvíľu si vymyslia ešte ďalšie hlúposti a nakoniec budeme platiť už za všetko. A zdravotka bude len hrabať.“
Tomi Kid Kovács (39), bývalý profesionálny boxer
„Neviem, čo to má s tetovaním spoločné a preto s návrhom nesúhlasím. Keď si však budem musieť nejaký úkon či kompletnú liečbu platiť z vlastného, tak to urobím. Tetovať som sa nechal až v roku 2008, keďže otec mi vždy hovoril, že keď to urobím, tak ma zabije. Vtedy som sa však na neho už asi cítil:).“
Martin Poliačik (36), poslanec SaS
„Je to neskutočná hlúposť. Poskytovatelia tohto druhu služieb musia dodržiavať hygienické normy až na úrovni zdravotníckych zariadení. To by sme mohli aj akúkoľvek skrášľovaciu chirurgiu označiť za zdroj nákazy, lebo niekto môže mať špinavý skalpel. Vymýšľajú hlúposti namiesto toho, aby ľudia ako pán Paška či pán Forai boli braní na zodpovednosť za katastrofálny stav zdravotníctva na Slovensku.“
Monika Flašíková-Beňová (48), europoslankyňa za Smer-SD
„Je to úplný nezmysel, poznám kopu ľudí, ktorí sú absolútne v pohode a čistotní a majú tetovanie. Nemôžete odniekiaľ len tak vylúčiť určitú skupinu obyvateľstva. Celý zdravotnícky systém na Slovensku núti pacientov si zo zákona platiť zdravotné poistenie, z ktorého si potom poisťovne môžu nechať vysokú sumu na to, aby si nakupovali autá a drahé budovy.“
Hepatitída typu C
- Chronická hepatitída C je mimoriadne závažné chronické ochorenie pečene i celého ľudského organizmu, predovšetkým z dôvodu vysokého rizika vývoja cirhózy a rakoviny pečene. Prvýkrát sa objavilo v roku 1989. V súčasnosti sa odhaduje, že týmto vírusom sú infikované asi 3 % populácie.
Choroba má dve štádiá:
1. Akútne, ktoré sa vylieči približne do jedného roka po infikovaní a ktoré nespôsobuje trvalé poškodenie pečene.
2. Chronické, do ktorého sa vyvinie až 80 % všetkých prípadov. Toto štádium má za následok ochorenia, ako sú cirhóza pečene, rakovina, a môže dôjsť až k úplnému zlyhaniu orgánu.
Príznaky
Až v 90 % prípadov sa takmer nelíšia od prejavov chrípky. Najčastejšie ide o bolesti kĺbov a svalov, únavu a nechutenstvo.
Všetci s hepatitídou majú byť liečení
Jozef Holomáň, český prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti
Každý pacient s týmto ochorením by mal byť dispenzarizovaný a liečený.
Slovensko patrí k vyspelým štátom, ktoré doposiaľ ponúkajú aktuálnu štandardnú liečbu na toto ochorenie na základe vedecky podložených kritérií, ako aj dohovorov poskytovateľov-špecialistov hepatológov s platcami zdravotného poistenia. Pírsing a tetovanie nepatria medzi rozhodujúce faktory na indikáciu liečby. Je potrebné dodať, že ide o typ tzv. vysoko nákladovej liečby a celý svet sa borí s problémami jej financovania. V tomto ohľade je potrebné a vyžaduje sa pri zavádzaní inovatívnych liekov, resp. liečebných postupov aj farmakoekonomické
hodnotenie, ktoré definuje ekonomickú náročnosť, nákladovú efektivitu, ako aj dosah na rozpočet.
Degenerácia makuly
Ide o ochorenie, pri ktorom u 40 % ľudí po 60. roku veku dochádza k postupnému odumieraniu vrstiev sietnice v oblasti žltej škvrny - miesta najostrejšieho videnia. Rozlišujeme dve formy ochorenia:
1. suchú
2. vlhkú
Prvými príznakmi je rozmazané videnie. Každý sa môže doma otestovať pomocou jednoduchého testu - mriežky (pozri obrázok). Pri rozmazaných vlnovkovitých či krivých čiarach treba vyhľadať lekára. Konečným štádiom ochorenia je úplná strata schopnosti čítať a rozoznávať detaily obrazu. Prevencia t. č. nie je jednoznačná.
Makulárny edém
- je opuch žltej škvrny v oku, ktorý je typický u diabetikov
Návrh hraničí so zanedbaním liečenia
Primár očnej kliniky Neovízia Radovan Plovarči
- Liečba má výraznejšiu šancu na zlepšenie videnia, ak sa začne aplikovať v skorších štádiách ochorenia, vtedy pacienta aj pri kratšom trvaní terapie vieme doviesť k zlepšeniu videnia, ktoré sa rovná 100 % zrakovej ostrosti. Začať s liečbou až pri poklese zrakovej ostrosti na 50 % je neskoro a hraničí so zanedbaním liečenia. Pacient už nemá šancu na návrat zraku, ale len na udržanie existujúceho stavu. Dva roky terapie nie sú vo väčšine prípadov dostačujúce, u pacienta sa po predčasnom ukončení liečby môže dostať zraková ostrosť na hodnoty nižšie ako pred začiatkom liečby, keďže po dvoch rokoch nemusí byť toto ochorenie natoľko stabilizované, aby už nebola potrebná ďalšia aplikácia. K rozhodnutiu liečiť len jedno oko predsa musíme dospieť len na základe spomenutých pravidiel, nie paušálne. Pri edéme striktnú hodnotu glykovaného hemoglobínu vítam. V Česku okrem toho vyžadujú aj hodnotu cholesterolu v krvi, čo u nás nie je.
