Bývalý fyzioterapeut úspešného lyžiara Adama Žampu a manažér wellness v tatranskom Hoteli Lomnica Lukáš Olšiak (30) pre Nový Čas Nedeľa prezradil, ako zatočiť s bolesťami, spoznať kvalitného odborníka, ale aj to, či vieme oddychovať.
Laik v podstate nemá šancu spoznať kvalitného fyzioterapeuta. Teda určite nie na prvý pohľad. Čo však môže byť zárukou kvality, sú certifikáty a referencie od iných klientov. Hovorí sa, že kto nájde dobrého fyzioterapeuta, nájde poklad. S tým naplno súhlasím.
Mnohí ľudia sa prezentujú ako maséri, a pritom majú za sebou iba párdňový kurz. Dá sa to porovnať s prácou fyzioterapeuta?
Nedá, pretože je to niečo úplne iné. V prvom rade sú vždy najlepší odborníci tí, ktorí majú školu. Chodia do nej štyri roky, učia sa kompletnú anatómiu tela a všetky správne postupy. Fyzioterapeuti, ktorí sa venujú problematike do hĺbky, dokážu prostredníctvom masáží ovplyvniť funkciu vnútorných orgánov, čiže to nie je iba o uvoľnení svalstva. Vedia, čo robia. Nedá sa to porovnať s kurzom, ktorý je dvojtýždňový a bez akéhokoľvek predchádzajúceho vzdelania – je jedno, či je to človek z fabriky alebo manažér, dostane certifikát, postaví sa za masérsky stôl a zrazu je z neho masér. Na druhej strane existuje množstvo kvalitných masérov, ktorí sú dobrí, pretože na sebe pracujú a neustále sa vzdelávajú.
Oporno-pohybový systém je veľmi citlivá časť tela. Môže nám masér, ktorý nemá dostatočnú odbornosť, ublížiť?
Masér s kurzom by sa v prvom rade nemal miešať do vecí, ktoré sú citlivé a bolestivé. Mal by masírovať výlučne zdravých ľudí a mal by robiť iba tie masáže, na ktoré má osvedčenie. Ak sa púšťa do vecí, ktorým absolútne nerozumie, môže ublížiť.
Žijeme v čase, keď veľkú časť dňa pozeráme do počítačov a telefónov. A potom nás z toho bolí chrbát. Čo všetko sa dá napraviť?
Z pohľadu pohybového aparátu takmer všetko. Či už cvičením, alebo v ťažkých prípadoch operačne. Väčšina z nás sa však snaží predchádzať operáciám. Poznáme rôzne cvičenia, terapie, masáže, elektroliečbu, balneológiu a tak ďalej. Veľmi účinný je kinesiotaping – lepenie elastickej pásky na kožu. Dá sa ním odstrániť veľmi veľa bolestí. Pomocou týchto terapií sa dá docieliť nielen zbavenie sa bolestí, ale aj väčšia psychická pohoda.
Čo vnímate z pohľadu fyzioterapeuta ako chorobu dneška?
Najväčší problém dnešnej doby sú veľké rozdiely. Existujú dve skupiny ľudí - tí, ktorí popri práci stíhajú behať či inak cvičiť, a tí, ktorí to nestíhajú. Problematickou skupinou sú napríklad vrcholoví manažéri, ktorí sú od rána do večera v práci a nestíhajú sa športovo ventilovať. Okrem nich musím spomenúť aj ľudí pracujúcich v kanceláriách, ktorí celý deň sedia za počítačom v predklone, často na zlých stoličkách s neprirodzene vytočeným telom. Ľudia, bohužiaľ, nevedia sedavé zamestnanie kompenzovať pohybom. Malo by to byť tak, že ak celý deň človek sedí v predklone, mal by ísť po práci napríklad do fitka, kde sa bude vystierať a robiť kompenzačné cviky – napríklad veslovanie. Skrátka tí, ktorí pracujú fyzicky, by si mali nájsť nejaký duševný relax ako lúštenie krížoviek či čítanie, a naopak tí, ktorí pracujú mentálne, by si mali nájsť čas na pohyb.
Ak sa rozhodneme začať cvičiť, ako na to ísť, aby sme telo nevyľakali?
Ono sa nezľakne, nebojte sa. (Smiech). Rozhodne však na to treba ísť postupne. Nie tak, že jeden deň sa rozhodnete cvičiť a ďalší deň z ničoho nič strávite v posilňovni tri hodiny. To by vám telo zrátalo. Takisto aj keď prestávate z nejakého dôvodu cvičiť, urobte to postupne, pretože inak sa začnú vynárať rôzne problémy. Je to vidieť na športovcoch, ktorým sa stane úraz a musia so športom prestať. Telo sa bráni, je pripravené na výkon a zrazu sa nič nedeje. Tŕpnu im končatiny, majú psychické problémy či syndróm nepokojných nôh. Tréningy radšej pomaly zmenšujte.
Keď sa ozve bolesť vnútorného orgánu, zľakneme sa a vyhľadáme lekára. Keď sa však ozve bolesť chrbta, mávneme rukou a siahneme po pilulke.
To je pravda. Ľudia ignorujú bolesti opornej sústavy omnoho viac ako akékoľvek iné bolesti. Zbadajú to až vtedy, keď je zle. Neuvedomujeme si, že väčšina bolestí hlavy, migrén v súčasnosti vychádza z krčnej chrbtice. Pritom by často stačilo, keby sme si ľahli na zem, trochu sa nadýchali, zacvičili si a bolesti zmiznú. Nie sú to žiadne veľké výkony, tajomstvo spočíva v správne nastavených cvikoch.
Prečo prvý krok väčšiny ľudí vedie k tabletkám?
Pretože siahnuť po tabletke je oveľa pohodlnejšie. Ľudia sa vyhovárajú, že nemajú čas, a pritom prídu o šiestej domov a pozerajú televíziu, až pokiaľ nejdú spať. Cvičiť nepôjdu, no namiesto toho si dajú ružový zázrak a otupia senzory bolesti. A tak je to vybavené a všetko je v poriadku. Lenže to ich problém nerieši! Okrem cvičenia pomáhajú aj pravidelné masáže, ktoré sú dnes otázkou pár eur a urobia veľmi veľa. Odporúčam nájsť si dobrého odborníka a navštíviť ho raz za týždeň alebo minimálne raz za dva týždne.
Kedysi sme mali hotely a penzióny, dnes sa takmer všetky zmenili na wellness hotely a wellness penzióny. Zdá sa teda, že dopyt po wellness centrách stúpa, mýlim sa?
Nemýlite, je to tak. Wellness centier je veľmi veľa. Každý človek by si mal dopriať takýto oddych. Dôležité však je nájsť taký wellness, kde sa dokážete maximálne uvoľniť. Taký, kde viete smartfón aj s notebookom a so všetkými starosťami zavrieť do skrinky a nechať ich tam. Bohužiaľ, väčšina klientov, hneď ako vyjde zo sauny, už ťuká do telefónu a robí si selfie. Snažte sa aj po wellness vyhýbať technike a dajte si záležať na tom, aby ste už iba oddychovali.
Čiže wellness nie sú len bazény či sauny, ale je to taká filozofia?
Presne tak. Mal by to byť oddych spojený s blahodarnými účinkami. Už hodina vo wellness centre dokáže urobiť s telom a dušou zázraky. Jednak vás to príjemne unaví a jednak zlepší imunitu, pretože pobyt v saune funguje ako prevencia rôznych chorôb. Po wellness sa odporúča prísť domov, dať si čaj, prípadne pohárik kvalitného vína, ľahnúť si a spať.
Keď vás tak počúvam, vieme vôbec my Slováci relaxovať?
Vo všeobecnosti? Nie. Sme takí vyťažení, že absolútne nevieme vypnúť a často je naším jediným relaxom pobyt v práci. Možno to bude znieť zvláštne, ale aj oddychovať sa človek musí naučiť. Keď oddychujem, mám iba oddychovať. Vypnúť myseľ je veľmi ťažké, najmä ak má toho človek veľa, preto to treba trénovať.
Naši predkovia dreli na poliach a o wellness ani nechyrovali. Možno dnes nevieme oddychovať, pretože stále máme pocit, že ničnerobenie je takmer trestné.
Keď spomínate tých predkov, pravdaže veľa pracovali a ťažko dreli, ale aspoň mali pohyb. Im zasa chýbal duševný oddych a ničnerobenie sa považovalo za lenivosť a to bolo neprípustné. Ale dnes sme v inej dobe. Oveľa viac zamestnávame našu hlavu a vypnúť jednoducho raz za čas musíme. Nie je to iba wellness, ale čokoľvek, čo človeka zaplaví hormónmi šťastia, rovnováhy a pokoja, by mal robiť. Naučme sa oddychovať bez výčitiek, telo sa nám poďakuje.
Existuje nejaký postup, ktorý hovorí o tom, čo robiť vo wellnesse?
Povedzme si hneď na začiatku, čo by ste robiť nemali. Zásadná chyba, ktorú ľudia robia, je, že prídu do wellness a silou-mocou sa snažia vyskúšať všetko, čo ponúka. Veď si to zaplatili, tak chcú testovať všetko a lietajú zo sauny do sauny. Choďte na to poporiadku. Zistite, aká procedúra vám robí najlepšie. Aká sauna je pre vás vyhovujúca - či už infrasauna, fínska alebo parná. Po saune sa jemne osprchujte od potu a potom sa dobre schlaďte, ideálne v ochladzovacom bazéne. Dôležité je, aby ste si ponorili aj hlavu. Proces saunovania zopakujte aspoň trikrát. Potom sa už neumývajte sprchovými gélmi, stačí iba čistá voda. Hosťom odporúčam, aby po procedúrach aspoň pol hodiny oddychovali. To platí pre všetkých.
Učí nás wellness lepšie rozumieť svojmu telu?
Aj vďaka wellness sa začíname zaujímať o fungovanie tela a o to, že keď ho vyťažujeme, musíme ho aj odmeniť. Podľa mňa je teraz doba, keď sa ľudia nachádzajú na medzníku. Čím ďalej, tým viac sa začínajú zdravo stravovať, dávajú si nastavovať tréningy a stravovací režim na mieru. Je to skvelé a veľmi ma to teší. Peniaze investované do tela a zdravia sa vám vrátia dvakrát.
Vystrite sa!
Zdvihnite hrdo bradu a zároveň ju jemne zatlačte dozadu. Ramená tiež zatlačte dozadu. Vystrite chrbát. Lakte prisuňte k telu tak, aby ruka ukazovala pravý uhol. Dlane smerujúce nahor sa snažte vytočiť čo najviac smerom von. Toto držanie tela zafixujte a spustite ruky pomaly dolu. Snažte sa vrátiť do tohto držania tela zakaždým, keď si na to spomeniete.
Pravidlo 30
Dbajte na to, aby ste si v priemere každých 30 minút urobili krátky oddych. Prejdite sa, uvarte si čaj, natiahnite telo, alebo si aj zacvičte. Ak máte možnosť, ľahnite si na chvíľku na chrbát. Telu vyhovuje aktívne striedanie polôh.
5 pravidiel, ako sprácne sedieť
Sedavé zamestnanie našu chrbticu bude ničiť oveľa menej, ak sa naučíme správne sedieť. „Ľudia pracujú 8 - 12 hodín zohnutí za počítačom, ale aj za pásom či inde. Svoje telo nedokážu udržať v rovine. Hrbia sa, ich plecia smerujú dopredu, hlava je v predsune. Nad tým, aby si zamestnanci neničili zdravie, by sa mali zamyslieť aj zamestnávatelia. Po porade s odborníkom by mali zamestnancom správne ponastavovať výšku stoličiek a podobne. Odrazí sa to na efektivite zamestnancov. Byť zhrbený je pre človeka pohodlné, ale telo veľmi trpí. Preto stráca oveľa viac energie, rýchlejšie sa unaví. Hneď, ako začne človek trošku cvičiť a správne sedieť, zistí, že vo vyrovnanom stave dokáže fungovať omnoho lepšie a dokonca aj dlhšie pracovať,“ radí Olšiak.
Obrazovka jemne naklonená dozadu. Horný okraj monitora v rovine s očami. Vzdialenosť monitora 45 - 75 cm. Zápästie v rovine. Uhol lakťa 90 - 100 stupňov. Vystretý chrbát opretý o operadlo. Krížová časť opretá o operadlo. Uhol celého tela 90 stupňov. Uhol kolena 90 - 100 stupňov. Hlava v prirodzenej polohe.
1. Bradu zasuňte jemne dozadu, vyrovnajte krk. Skúste si nastaviť hlavu tak, ako keby niekto jej najvyšší bod ťahal dohora. Uši a plecia by mali ležať v jednej pomyselnej vertikálnej osi. Zamedzíme tak tomu, aby sa hlava vytáčala do strán či dopredu.
2. Seďte vystreto. Chrbát aj jeho krížová časť sa majú opierať o opierku. Predklonený hrudník ubližuje celej chrbtici, postupne vznikajú rôzne deformácie a bolesti.
3. Ramená pritisnite k sebe a snažte sa, aby bol uhol lakťa 90 - 100 stupňov. Zápästia neohýbajte ani nahor, ani nadol. Napravte si sklon klávesnice tak, aby boli v rovine.
4. Monitor nesmie byť od očí vzdialený menej ako 45 centimetrov a zároveň viac ako 75 centimetrov. Čím je monitor ďalej, tým viac namáhame krčnú chrbticu. Ak vystriete ruku pred seba, mala by sa dotknúť monitora.
5. Nohy si nevykladajte na podstavec stoličky, ani ich nekrčte a neprekladajte cez či pod seba. Stolička by mala byť nastavená na takú výšku, aby nohy smerovali kolmo na zem a koleno malo uhol 90 stupňov. Skrčené nohy spôsobujú deformácie chrbtice a zamedzujú prekrveniu nôh.
