Vyplýva to z najnovšej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia. Pravdepodobnosť straty zamestnania alebo nájdenia si novej práce podľa analytikov banky súvisí s ekonomickým cyklom, v ktorom sa krajina nachádza. V tzv. dobrých časoch šanca na nájdenie si novej práce rastie a znižuje sa pravdepodobnosť straty zamestnania. "V Českej republike sa pravdepodobnosť straty zamestnania oproti roku 2010 zmenšila takmer o polovicu. Naopak, podiel nezamestnaných, ktorí si v priebehu štvrťroka našli prácu, vzrástol zo 16 % na súčasných 20 %," skonštatovali analytici banky.
Priblížili zároveň aj vývoj na Slovensku v posledných piatich rokoch. "Pravdepodobnosť straty zamestnania aj napriek uzatváraniu produkčnej medzery tu nevykazovala jednoznačný trend a v zásade oscilovala okolo úrovne 0,7 % - 0,8 %," vyčíslili analytici banky. Najnižšia pravdepodobnosť bola na prelome rokov 2013 a 2014, teda v čase, kedy slovenská ekonomika rástla výrazne pomalšie. "Aj v prípade Slovenska ale platí, že šanca na nájdenie si práce v poslednom období relatívne prudko rastie," priblížili analytici.
Jednoznačne neplatí pravidlo, že krajina s nižšou mierou nezamestnanosti vykazuje aj nižšiu mieru fluktuácie na trhu práce a naopak. "Intenzitu presunov medzi zamestnanosťou a nezamestnanosťou, prípadne ekonomickou neaktivitou môže napríklad ovplyvňovať flexibilita pracovnej legislatívy, štruktúra ekonomiky, ako aj kultúrno-historické preferencie obyvateľstva," doplnili analytici. Napríklad Dánsko má nezamestnanosť okolo 6 %, teda výrazne nižšie pod priemerom Európskej únie aj eurozóny, avšak toky na trhu práce sú v krajine aj napriek tomu intenzívne. V krátkom čase si však nezamestnaní opäť nájdu prácu. Podobné správanie na trhu práce je aj v niektorých ďalších škandinávskych krajinách.
Iný vývoj je v krajinách strednej a východnej Európy. "Pri relatívne vyššej miere nezamestnanosti vykazujú pomerne nízku fluktuáciu na trhu práce. Vo viacerých krajinách regiónu je pravdepodobnosť straty zamestnania v súčasnosti výrazne nižšia ako v krajinách západnej Európy," uviedli analytici.
Najmenej nezamestnaných podľa analýzy prichádza na úrady práce v Českej republike a v Rumunsku. "Výrazne podpriemernú pravdepodobnosť straty zamestnania nájdeme aj v Bulharsku, Maďarsku, na Slovensku i v Poľsku," vymenovali analytici.
To, či si nezamestnaný nájde počas štvrťroka prácu je ovplyvnené aj štruktúrou nezamestnaných. "Platí, že krajiny s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných vykazujú aj výrazne nižší podiel nezamestnaných, ktorí si v priebehu štvrťroka nájdu prácu," vysvetlili analytici. Najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných v EÚ je v Grécku, Bulharsku, na Slovensku a v Taliansku. "Tieto krajiny nájdeme aj na konci rebríčka v podiele nezamestnaných, ktorí sa v priebehu štvrťroka zamestnajú. Platí však aj obrátený pohľad, v krajinách s dlhodobo nízkou pravdepodobnosťou nájdenia si práce, sa postupne zvýrazňuje problém dlhodobo nezamestnaných," skonštatovali analytici.
Špecifikom niektorých krajín je aj pomerne intenzívna migrácia medzi trhom práce a ekonomicky neaktívnym obyvateľstvom. Dôvody môžu byť rôzne. Od starostlivosti o rodinu, cez prerušenie pre štúdium, dočasné zamestnávanie dôchodcov a študentov až po sezónny charakter časti ekonomiky. Nadpriemerný podiel presunov do ekonomickej neaktivity a späť je najmä v Slovinsku, Fínsku, Dánsku, Portugalsku, Luxembursku i Rakúsku. "Slovensko a Česká republika sú krajinami EÚ, ktoré vykazujú najmenšiu intenzitu pohybov medzi ekonomicky aktívnym a ekonomicky neaktívnym obyvateľstvom," dodali analytici.
