Procházku ešte vlani neodsúhlasil poradný výbor Rady EÚ a Slovensko sa teraz musí rozhodnúť, či na kandidatúre bude aj napriek tomu trvať. Šéf diplomacie potvrdil, že aj z jeho pohľadu toto rozhodovanie už trvá dlho. „Nie sú tam lehoty, nie je tam nejaký formálny tlak na lehoty, ale ja si tiež myslím, že stôl treba vyčistiť a treba jasne povedať, čo a ako,“ uviedol.
„Áno, tlačím ich do toho,“ odpovedal Lajčák na otázku, či sa snaží politické rozhodnutie o kandidatúre Procházku urýchliť. Či je niekde problém, minister nevie. „Mňa sa nepýtajte, prečo je problém. Ja som v danom prípade len poštárom,“ doplnil.
Ak by Slovensko trvalo na kandidatúre Procházku aj napriek negatívnemu odporúčaciemu stanovisku poradného výboru, jeho návrh by sa dostal na rokovanie zástupcov členských krajín EÚ. Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková čaká, či bude treba vypísať novú voľbu, ktorou by sa hľadal ďalší kandidát.
Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v reakcii na neúspech Procházku pred poradným výborom uviedol, že jeho stanovisko rešpektuje. „Bude asi potrebné sa pozrieť po inom kandidátovi, ale aj musím rešpektovať rozhodnutie príslušných orgánov,“ uviedol ešte 13. decembra s tým, že Procházkovi pravdepodobne ublížila angažovanosť v politike.
Písomné stanovisko poradného výboru Rady EÚ dostala Súdna rada začiatkom januára. Výbor Procházku neodsúhlasil, lebo mal obavy z integrity slovenského kandidáta, ktoré neboli jeho vypočutím rozptýlené.
Bývalý predseda strany #Sieť je druhým odmietnutým kandidátom Slovenska na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ. Pred ním neuspela kandidátka Mária Patakyová pre nedostatočnú znalosť francúzskeho jazyka.
Súdna rada zvolila Procházku za ďalšieho kandidáta 19. septembra, vláda kandidatúru odsúhlasila 28. septembra. V Bruseli ju napadol predseda opozičnej strany SaS Richard Sulík. V liste adresovanom Európskemu súdnemu dvoru upozornil na nízky morálny kredit Procházku a na netransparentné financovanie jeho prezidentskej a parlamentnej kampane.
