Dominika Cibulková má pred sebou životnú príležitosť, ktorú hodlá využiť naplno! Plne sa totiž koncentruje na to, aby sa v rebríčku dostala na rekordné 4. miesto, čím by sa vyrovnala slovenskému historickému umiestneniu Miloša Mečířa.
V rozhovore pre denník Šport priznala, že sama kladie na seba obrovský tlak a keď sa nedarí, dokáže sa poriadne nahnevať. Dokonca až tak, že odmieta komunikovať s vlastným tímom! Ako príklad uviedla neúspešný semifinálový zápas v Petrohrade s Putnitsevou:
„Bez ohľadu na to, či vyhrám alebo prehrám, zamierim do posilňovne na bicykel a strečing. Tam ma už všetci čakajú – tréner, manžel Michal aj fyzioterapeut Jozef Ivanko. S koučom zápas hneď rozoberáme, čo možno niekedy ani nie je dobré, lebo sme ešte plní emócií. Zápas s Putincevovou bol však výnimka. Vtedy som nebola schopná ísť rovno za tímom, čo sa veľmi dlho nestalo, ale som sa vybrala sama do šatne. Bola som na seba veľmi nahnevaná a vypustila som aj pár sĺz. Ostatní na mňa štyridsaťpäť minút čakali márne,“ povedala otvorene Cibulková v rozhovore pre denník Šport.
„Keď človek niečo dosiahne, chce stále viac. Keby ste mi pred rokom povedali, že raz budem piata na svete a vyhrám turnaj majsteriek, odvetila by som, že po takýchto úspechoch môžem pokojne skončiť s tenisom. Tieto méty boli pre mňa nepredstaviteľné," pokračuje naša tenistka.
"Veľmi nemyslím na to, či budem najlepšia v slovenskej v histórii. Skôr chcem dokázať sama sebe, že na to mám. Hypnotická hranica bola pre mňa prvá desiatka. O tom som vždy snívala. Ani by mi nenapadlo, že raz budem môcť vyrovnať umiestnenie Miloša Mečířa. Každý ďalší posun preto považujem za akýsi bonus, ktorý však chcem dosiahnuť. V minulosti ma totiž možno brzdilo, že som bola spokojná so svojou pozíciou. Zatiaľ čo ľudia okolo mňa videli, že môžem ísť ešte vyššie, ja som to vnútorne tak necítila. Teraz však mám hlad po stále vyšších priečkach,“ uzavrela Domča.
