Zarážajúci rebríček Európskej komisie: Vážne sa takto majú ľudia v Bratislavskom kraji?!

Rozdiely sú priepastné! Podľa hodnotenia Európskej komisie, ktorá si posvietila na konkurencieschopnosť 263 regiónov EÚ, skončil Bratislavský kraj ako 3. najbohatší. Pred ním sú už len metropoly ako Luxemburg a Hamburg.

Hodnotili sa ukazovatele ako hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa, vzdelanie, zdravie, podnikateľské prostredie či inovácie. Rozdiely medzi našimi regiónmi sú však obrovské. Kým región okolo hlavného mesta je na špičke, stredné a východné Slovensko sú na chvoste rebríčka.

Podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Matina Reguliho, za obrovské rozdiely môže najmä rozdielna koncentrácia zamestnávateľov. „V iných regiónoch je nižšia ako v Bratislavskom kraji, čím sa znižuje príjem aj kvalita života v daných mestách,“ vysvetlil Reguli.

Stred a východ majú podľa neho problém s nekvalitnou infraštruktúrou a nízkym počtom investorov. Ako sa dajú tieto obrovské rozdiely stierať? Podľa analytika je dôležitá prívetivosť podnikateľského prostredia. „Čím viac sa bude zvyšovať atraktivita investovania a podnikania v menších regiónoch, tým viac bude narastať kvalita života. Súvisí to aj so vzdelávaním a infraštruktúrou. Čím budú lepšie podmienky pre život, ľudia sa budú chcieť menej sťahovať,“ dodal analytik.

Je slovenská metropola až taká bohatá?

Otázniky však stále visia nad tým, či je bratislavský región naozaj 3. najlepší v ukazovateli hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa. Hoci dosiahol až 187 % priemeru, takí bohatí ako v Londýne či Viedni podľa hovorkyne bratislavskej župy Veroniky Beňadikovej určite nie sme. Vysvetlila, že regionálne HDP sa rozratúva na národné ceny.

V praxi to znamená, že EÚ porovnáva kúpyschopnosť obyvateľov Bratislavského regiónu s cenovým priemerom tovarov a služieb na celom Slovensku. Neberie sa teda ohľad na to, že v Bratislave a okolí sú ceny oveľa vyššie ako napr. na východe. Vplyv to má aj na to, že bratislavská župa ťažšie získava eurofondy.