Na severnej pologuli totiž jar prichádza v priemere o 26 dní skôr ako pred dvanástimi rokmi. Tak drastická zmena počas jedinej dekády môže byť veľmi nebezpečná pre celý ekosystém. A pozorovania v Grónsku dokazujú, že otepľovanie sa skutočne týka aj chladných častí planéty.
"Keď sme začali toto študovať, nikdy by som si nepredstavil, že budeme hovoriť o zrýchlení o dvadsaťšesť dní počas jediného desaťročia. Je to takmer celá rastová sezóna. Je to neskutočná rýchlosť zmien!" varuje profesor Eric Post z University of California v Davise.
Jeho tím sledoval rast rôznych druhov rastlín v USA, Grónsku a Británii. Všímal si, kedy sa začínajú objavovať prvé púčiky, kvety a listy, a preukázal, že vo všetkých oblastiach, vrátane Grónska sa nástup týchto rastových etáp posunul o takmer tridsať dní proti smeru plynutiu času.
To môže mať ale ďalekosiahle dôsledky pre tisíce druhov živočíchov. Mnohé z nich sú totiž závislé na presnom načasovaní jednotlivých fenologických fáz. Jednoducho povedané, ich migračné pudy ich uvedú do pohybu napríklad na konci marca, kedy sú deň a noc rovnako dlhé. Spúšťačom teda nie je zmena počasia či teplôt, ale astronomický jav.
Vnútorné hodiny pochopia, že je správny čas, vylúčia patričné hormóny a zviera ide či letí tam, kde bude za mesiac či dva dostatok potravy. Keď ale dorazí na miesto ako vždy uprostred apríla, zistí, že najvýživnejšia a najmäkšia čerstvá tráva už je prerastená. Horšia výživa sa podpíše na ďalšej generácii mláďat a druh začne strádať, po niekoľkých rokoch už sa to prejaví výrazne na počte jedincov a druhu hrozí vymieranie.
To isté platí o sťahovavých vtákoch, ktoré tiahnu z Afriky. Tam nemôžu vtáky tušiť nič o zmenách počasia v Európe. Nevnímajú, že v miernom páse už končí zima a začína jar. Vtáky sa tam riadia inými mechanizmami, ktoré ich prinútia vrátiť sa na sever. Sú to väčšinou zmeny v pohybe hviezd a slnka na oblohe. Po desiatky tisíc rokov totiž jar na hniezdiskách začínala viac menej v rovnakom čase. Lenže ak sezóna začne o celý mesiac skôr, vtáky sa vrátia "neskoro". Začnú hniezdiť, a keď majú mláďatá, už nie je v prírode toľko hmyzu a jeho vývojových štádií, pretože hmyz sa začal rozmnožovať o mesiac skôr. Mláďatá vtákov majú horšiu výživu, je ich menej a vtáčí druh je opäť oslabený.
,,To sú jedny z mála príkladov dôsledkov tejto zmeny u druhov, ktoré majú obmedzené časové okno pre dosiahnutie maximálnej výživy pred ďalšou zimou," dodáva doktor Post.