Holeček v mladosti koketoval nielen s hokejom, ale aj s futbalom. „Futbal bol číslo jeden, hral som ho od šiestich rokoch a hokej som robil ako doplnkový šport cez zimu, lebo vtedy sa futbal nehral ani netrénoval. S hokejom som začal až ako dvanásťročný, a to som skúšal šťastie aj ako útočník, ale to mi veľmi nešlo,“ začína s úsmevom hovoriť o svojich začiatkoch Holeček, ktorý sa ako osemnásťročný musel rozhodnúť, či bude profesionálnym futbalistom, alebo hokejistom. „Dostal som dva povolávacie rozkazy na vojnu – hokejový i futbalový. S hokejom som mal na výber ísť do Jihlavy, kde sa hrala federálna liga a futbal bola šanca do Tábora, ale to bola iba druhá súťaž. Bola v hre aj Dukla Praha, ale tam som nemal šancu sa dostať. Takže vyhral hokej a putoval som do Jihlavy a futbalový rozkaz na vojenskej správe roztrhali. V Jihlave som pôsobil iba tri mesiace, pretože som bol iba trojka gólman, takže ma odvelili do Košíc.“
Namiesto roku ostal desať
Holeček prišiel do Košíc v roku 1963 iba rok po tom, ako založili klub. „Hneď prvú sezónu, čo som prišiel, sa nám podarilo vyhrať slovenskú súťaž a postúpili sme senzačne do federálnej ligy. V Jihlave mi sľúbili, že ak sa mi bude dariť, tak ma po roku stiahnu nazad. Aj sa to riešilo v Prahe na ministerstve národnej obrany, kde to rozhodoval za Jihlavu plukovník Pittner a za Košice generál Tikal. Oni sa pred komisiou hádali, kde budem hrať. Ja som si to nechcel ako vojak u nikoho pokaziť, tak som povedal, kde dostanem rozkaz, tam budem. Vyhrali Košice, že ma tam potrebujú, aby som im udržal federálnu ligu,“ pokračoval Holeček, ktorý sa po vojne chcel vrátiť do Prahy. „Aj ma chcela Sparta, ale mal som podmienku, že potrebujem byt. Ten mi však nechceli dať, tak som ostal v Košiciach a napokon z toho bolo desať rokov.“
Na papieri bol energetik
Skvelý gólman bol na výplatnej páske VSŽ Košice registrovaný ako energetik. „Prvé dva roky som bol vojak z povolania a až potom sme prešiel do železiarní. Ale vo fabrike som nikdy nerobil. Hral som iba hokej. Viem, že vtedy sme zarábali 2 500 korún a za víťazstvo sme mali ešte prémie 400 v hrubom a za remízu 200 korún. Boli to slušné peniaze, veď priemerný plat bol okolo 1 500 korún.“
Na východe si založil rodinu
Legendárny gólman sa počas pôsobenia v Košiciach aj oženil. „Manželka bola narodená v Žiline, ale spoznal som ju v Košiciach. Keď som mal 24 rokov, som sa aj oženil a máme spolu dve deti – syna a dcéru. Spolu sme boli 18 rokov, potom sme sa rozviedli,“ prezrádza Holeček, ktorý si na východe urobil aj maturitu. „Vyštudoval som hotelovku v Prešove.“ Ostať na Slovensku žiť však nikdy neplánoval. „Nie, vždy ma to ťahalo späť do Prahy. Preto som nemohol ani emigrovať,“ dodal s úsmevom.
