Tradíciu výšiviek, ktoré patria medzi najvýraznejšie na našom území, tu začali v 19. storočí. Pochváliť sa môžu aj tým, že vyšívali vzácnu mitru pre pápeža Jána Pavla II.
Vajnorský ornament sa pôvodne vyskytoval najmä vo výzdobe interiérov vajnorských domov, na textíliách, krojových súčastiach a sakrálnych rúchach. „Dnešná podoba ornamentu sa vyznačuje pestrosťou farieb, farebnosť sa však prispôsobuje konkrétnemu účelu využitia,“ uviedlo OZ Podobenka z Vajnor.
Na výšivkách či maľbách nájdete jablká, ruže, hrozno, ďatelinku, šišky či klásky. „Zo zvieracích motívov je to motív vtáčika v najrozmanitejších podobách, pelikán kŕmiaci mláďatá vlastnou krvou, motív včely,“ vysvetľuje združenie. Zápisom do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva sa dokonca môže uchádzať o zápis do UNESCA. Najväčšou poctou pre vajnorské výšivkárky bolo, že ozdobili mitru pre pápeža Jána Pavla II., keď v roku 1990 navštívil Slovensko. Autorkou bola vtedy 85-ročná Terézia Zemanová.
Ocenili aj čipku z Myjavy
Do Reprezentatívneho kultúrneho dedičstva zapísali aj paličkovanú tylovú čipku z oblasti Myjavskej pahorkatiny. Pletie sa z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek. Centrom prvotného výskytu bola obec Krajné, kde sa tento druh čipky udomácnil od 80. rokov 19. storočia.
