Do jej čela sa dostal len pred troma rokmi, keď ho premiér Robert Fico (52) presadil za podpredsedu strany a v priebehu krátkeho času vystriedal posty ministra školstva či šéfa parlamentu. Stále častejšie sa o ňom hovorí ako o kandidátovi, ktorý môže práve Fica na pozícii predsedu nahradiť. Novému Času prezradil, či je na to pripravený, ale aj to, ako vníma stupňujúcu sa kritiku europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej.
Ste podpredsedom vlády SR pre investície a informatizáciu. V čom je váš úrad prospešný pre bežného človeka?
- Ministri sa venujú len svojej úzkej agende, a je dobre, že existuje aj funkcia podpredsedu vlády, pretože práve ten má vo svojom portfóliu oblasti ako digitalizácia, informatizácia či modernizácia krajiny a taktiež aj koordinácia využitia európskych peňazí. V oblasti digitalizácie musíme prichádzať s vlastnými nápadmi, ako zlepšiť kvalitu služieb v digitálnom svete tak, aby to bolo užívateľsky prívetivé a aby ľudia tieto služby využívali radi bez toho, aby ich museli nejako podrobne študovať.
Bežnému človeku sa môže zdať, že štátne projekty zaoberajúce sa digitalizáciou či informatizáciou sa automaticky skončia katastrofou. Spomeňme napríklad kritizovaný portál Slovensko.sk alebo aplikáciu O doprave, na ktorú našiel pekného slova len málokto...
- Nie je to tak vždy. Samozrejme, že niektoré projekty sú lepšie a iné dopadnú zase horšie, no neplatí, že všetko, čo pripravuje štát, je vždy zlé. Napríklad viem, že prednedávnom bola veľmi pozitívne hodnotená aplikácia Národnej diaľničnej spoločnosti. Tá bola pozitívne vyhodnotená dokonca samotnými médiami. Veľmi dobre tiež funguje register účtovných závierok a aplikácie, ktoré hovoria o hospodárení jednotlivých firiem. Od môjho nástupu však preferujeme prístup, že ak je na svete už niečo dobre vymyslené a funguje to, nemusíme vymýšľať vlastné riešenia za desiatky miliónov eur. Počas tohto volebného obdobia chceme dať prednosť radšej menším a lepším projektom ako veľkým a robustným riešeniam za milióny eur.
Hovoríte o inšpirácii kvalitných projektov zo zahraničia. Práve aplikácii oDoprave sa vyčíta kopírovanie služby Waze. V tomto problém nevidíte?
- Je pravda, že projekt štátnych máp nie je úplne najšťastnejšie riešenie. Tento projekt vymysleli už pred rokmi a po dlhom období príprav sa spustil až teraz. Tu však ja nemám žiadnu možnosť zmeniť to, no platí to, čo som povedal. Ak niekde funguje niečo lepšie, ľahšie a lacnejšie, tak prečo vymýšľať koleso, keď koleso je už dávno vymyslené.
Pomerne rýchlo ste vystriedali viacero postov – štátneho tajomníka, ministra školstva či šéfa parlamentu. Cnie sa vám za niektorou z týchto funkcií?
- Nepociťujem tento druh sentimentu, no, aby som bol úprimný, veľmi ťažko sa mi odchádzalo z rezortu školstva. Po nástupe som sa do tejto problematiky ihneď zahryzol, cestoval som veľa po krajine, stretával sa s pedagógmi a uvažoval, ako školstvu pomôcť. Ministrom som bol síce len pol roka, no vybudoval som si k tomuto rezortu určitý vzťah.
Predseda parlamentu Andrej Danko rieši v parlamente konzumovanie horaliek či zakazovanie plagátov a iných vizuálnych pomôcok. Sú toto naozaj tie problémy, ktoré trápia bežných Slovákov?
- Som rád, že Andrej Danko pokračuje v tom, čo som začal už ja, pretože som cítil v parlamente deficit slušného správania a rešpektu k inštitúciám. Aby mali k národnej rade úctu aj bežní občania, musíme docieliť, aby k nej mali úctu aj samotní poslanci. Treba sa vrátiť k diskusii o odborných veciach a nerobiť v parlamente bulvárnu politiku či teátro, obliekať sa do rôznych tričiek a sypať striekačky na hlavy. Niektorí tam len vykrikujú a vykrikujú, a neprinášajú riešenia, toto nie je správne. Toto tiež ľudí netrápi! Som rád, že pán Danko pokračuje v snahe nastoliť poriadok.
Hovoríte, že niektorí poslanci robia teátro. Nemyslíte si, že práve Andrej Danko na takéto teátro reaguje rovnakým teátrom?
- Nemyslím si to, pretože sa z toho robí oveľa väčšia bublina, akou v skutočnosti je. Ako predseda parlamentu, ale aj ako člen vlády som pochodil skoro všetky európske krajiny a stretával som sa aj s členmi parlamentov jednotlivých krajín. Musím vám povedať, že sme jedna z mála krajín, ktorá mala takéto voľné a neregulované pomery v parlamente. Dodnes nechápem hystériu, ktorú predviedla opozícia, keď sa riešilo ohraničenie času na debatu. Vo vyspelých krajinách, ako napríklad Švajčiarsko, je to úplne bežná vec. Najviac ma mrzí to, že to vedia aj tí, ktorí na tento zákon najviac útočili.
Zakladajúci člen Smeru Boris Zala vás označil ako človeka, ktorý má na to, aby bol šéfom strany. Vidíte sa ako budúci predseda Smeru?
- Smer a aj vláda svojho predsedu má. Napriek tomu mi lichotí a teší ma, že pán Zala ma považuje za človeka, ktorý má určitý potenciál. A či sa v budúcnosti vidím predsedom Smeru? Verte mi, alebo nie, ale na žiadnej pozícii, ktorú som zastával alebo zastávam, som sa nikdy predtým nevidel. Môj recept je takýto: kde dostanem ponuku a ľudia mi prejavia dôveru, na takom mieste sa snažím pôsobiť najlepšie ako viem. V súčasnosti sa určite nezobúdzam a nechodím spávať s tým, že sa vidím ako budúci predseda strany.
Aj Robert Fico o vás hovorí ako o novej generácii v strane.
- S pánom predsedom sme v úzkom kontakte a aj kancelárie máme v tej istej budove. Tým, že som dostal dôveru byť minister a predseda Národnej rady, tak tým jasne preukázal, že mi dôveruje a verí v moje schopnosti. Som rád, že ukázal, že Smer nie je len o jednom človeku či akomsi tandeme. Pomenoval viacerých ľudí ako mňa či Denisu Sakovú. Je tu ešte aj Peťo Kažimír, Viktor Stromček ako veľmi šikovný manažér na doprave a Tomáš Drucker, ktorý zvláda veľmi dôstojne funkciu ministra zdravotníctva. Je logické, že ako veľká strana máme širší diapazón ľudí, ktorí môžu zastávať vysoké funkcie a podať profesionálny výkon.
Jednou z najväčších káuz spájaných so Smerom je podozrivý podnikateľ Ladislav Bašternák, s ktorým obchodoval Robert Kaliňák. Nemyslíte si, že sa nachádza v konflikte záujmov?
- V tomto smere súhlasím s Petrom Kažimírom, ktorý tvrdí, že táto kauza ukazuje, akým spôsobom sa diali v minulosti veci v daňovej oblasti a proti čomu teraz štát výrazne bojuje. Mojím záujmom je, že ak existuje podozrenie, že došlo k nejakému nekalému konaniu, tak sa má vyšetriť tak, aby sa nedalo spochybniť, že bolo nejako ovplyvňované. Zo strany finančnej správy či zo strany vyšetrovateľov som zatiaľ nepočul žiadne správy o tom, že by sa od nadriadených vyvíjal na vyšetrovanie určitý tlak. Verím, že čoskoro budeme mať na papieri, k čomu reálne došlo, a ak k niečomu reálne došlo, tak sa budú vyvodzovať následky.
Podľa Kaliňáka na Slovensku neexistuje korupcia vo vysokých politických kruhoch. Vidíte to rovnako?
- Vytvárame tu obraz, akoby sme boli najskorumpovanejšou krajinou na svete a pritom sa urobilo množstvo opatrení, aby sa takýmto veciam predišlo. Prijali sme kopec antikorupčnej legislatívy. S Peťom Kažimírom sme pripravili návrh zákona, ktorým sme obmedzili hotovostné platby medzi podnikateľmi na 5 000 eur a medzi fyzickými podnikateľmi na 15 000. Takže dnes tu už nikto nemôže pobehovať s nejakými kufríkmi plnými peňazí. Vyjadrenie pána ministra podľa mňa médiá vytrhli z kontextu, zneužili tú jednu vetu, aj keď o tom povedal oveľa viac. Boj proti korupcii nesmie poznať úroveň pozícií. Rovnako sa musí postupovať proti starostovi malej obce, ale aj šéfovi štátneho podniku, alebo aj ministrovi, ak by k takému konaniu reálne došlo.
Do parlamentu sa dostali nové strany ako Sme rodina a Kotlebova ĽS NS. Počty hlasov v prieskumoch im rastú. Je to na úkor Smeru?
- Ich preferencie nerastú na úkor Smeru, ale rastú vďaka tomu, že pravica je úplne rozbitá a dezorientovaná. Nie je tam ani reálny potenciálny partner na politický súboj pre Smer, pretože je to tam úplne roztrieštené. Pravicový volič už ani nevie, koho má voliť, tak jeho hlas pripadne aj takýmto neštandardným stranám. Ja si každého poslanca vážim, no na druhej strane sa s jednoduchými riešeniami prichádza veľmi ľahko. Ja pochádzam z regiónu a viem, čo týmto ľuďom rozprávajú. Ak by som chcel byť populista, budem také heslá hovoriť ja. Je to ľúbivé a ľuďom sa to dobre počúva. Na druhej strane, ak niečo takéto hovorím, musím prísť aj s riešeniami. Žiaľbohu, členovia strán, ktoré ste vymenovali, vedia len niečo rozhorčene skritizovať, ponadávať a pohromžiť. Ak by ste od nich chceli nejaké riešenie, tak by ste možno čakali poriadne dlho. Keď niekoho vo voľbách chcú ľudia voliť, tak nech si ho predstavia aj pri konkrétnom ministerskom poste. Bol by som rád, ak by sa urobila anketa, že na akého ministra by sa hodil napríklad taký Matovič. Viete si predstaviť, že išiel Slovensko zastupovať do Bruselu? Dali by ľudia zodpovednosť za svoje životy a osudy do rúk takéhoto človeka alebo jemu podobných? Hľadajme vždy u politikov aj určitú odbornosť. A nemyslím si, že niekedy v minulosti alebo aj teraz by niekto spochybnil odbornosť ministra za SMER-SD.
Pomohol by slovenskej opozícii návrat Richarda Sulíka z europarlamentu?
- To neviem, je to rozhodnutie pána Sulíka. Podľa mňa mnohých ľudí sklamal. Voliči ho zvolili na kandidátke do parlamentu, no potom, keď nezískal moc a nebol súčasťou vlády, rozhodol sa na nich vykašľať. Odišiel na lepšie platené teplé miestečko do Bruselu. Na Slovensku by zarábal možno štvrtinu z toho, čo zarába ako europoslanec. Tam sa cíti komfortne a veľmi rád chodí do nemeckých diskusných relácií. To je skrátka jeho svet. V Bruseli sa mu žije asi lepšie a dianie na Slovensku komentuje len z diaľky.
Medzi „najhlasnejších“ kritikov z vnútra Smeru patrí aj Monika Flašíková-Beňová. Nemala by ju strana podľa vás viac počúvať?
- Nebojíme sa kritiky a ani nikomu nezapchávame ústa. Pani europoslankyňa Beňová bola pozvaná na programovú konferenciu a aj na snem strany, kde mala svoje čestné miesto. V strane je, samozrejme, viacero názorov. Jej názor je názor jednotlivca a možno s ňou súhlasia aj iní kolegovia či kolegyne. Zároveň je v strane, ktorá má 15 000 členov a tí zas s jej názormi súhlasiť nemusia. Takže vnútrostranícka diskusia je u nás úplne normálna. Aj Smer vie nájsť určitú vnútornú sebareflexiu, ale takáto robustná strana sa nemôže správať podľa toho, ako povie jedna z jej členiek. Nekritizujem ju, má svoj názor a absolvovala aj pár stretnutí s predsedom vlády, kde si to vydiskutovali.
Viete, čo bolo obsahom týchto diskusií s premiérom?
- Neviem, ale myslím, že to prebiehalo úplne klasicky. Je europoslankyňa a bežne sa s nami aj s členmi strany stretáva. Nikto ju nijako v strane neodizoloval a na straníckych podujatiach vždy mohla povedať to, čo chcela. Teraz vám poviem niečo z kuchyne Smeru. U nás rozhoduje väčšinový názor 30-členného predsedníctva. Predseda strany tento názor potom rešpektuje a musím povedať, že pán Fico určite nepresadzuje svoje osobné postoje. Nie je to ten typ človeka, ktorý príde a povie: „Bude to takto a môžete si rozprávať čo len chcete.“
Premiér sa často voči médiám vyjadruje dosť vyhranene. Jedného z redaktorov nazval záchodovým pavúkom a niektorých novinárov otituloval ako špinavé protislovenské prostitútky. Je to slovník hodný premiéra krajiny?
- Po toľkých rokoch v politike pravdepodobne príde situácia, keď na adresu správania niektorých médií musíte zareagovať. Tento slovník pána predsedu vnímam tak, že chce cielene do spoločnosti priniesť diskusiu o kvalite médií. Tak, ako sme hodnotení my politici, aj vy novinári by ste mali byť hodnotení, mať nejaký kontrolný mechanizmus, že zo svojich radov vyštvete nekompetentného novinára, ktorý klame a píše nepravdu. Ja zase vítam aj diskusiu o tom, ako rozlišovať pravdivé a nepravdivé informácie v médiách a to najmä v dnešnom digitálnom svete. Dnes nie je problém vyrobiť nejakú vymyslenú správu a ak je dobre napísaná, garantujem vám, že za dva dni bude mať tri milióny pozretí a všetci mladí ju budú zdieľať na internete. Musíme vedieť kriticky myslieť a rozlišovať, čo je pravdivá informácia, a čo nie.
V minulosti sa ešte pán Fico pred budovou TV Markíza horlivo postavil na stranu médií. Kedy nastal takýto obrat?
- Každý máme právo vyjadriť svoj názor ohľadom kvality slovenských médií. Vláda je aj dnes obhajcom slobody médií, treba si povedať, že Slovensko z pohľadu slobody prejavu patrí k top krajinám v rámci sveta. Premiér aj po svojich ostrejších vyjadreniach deklaroval, že vláda neprijme žiadne opatrenia na obmedzenie slobody prejavu médií. Robert Fico stále patrí medzi tých, ktorí držia ochrannú ruku nad slobodou médií, pretože slovenské médiá si môžu naozaj slobodne písať, o čom chcú. Predseda vlády však má právo skritizovať prácu médií.
O svojom súkromí veľa nehovoríte. Je vo vašom živote nejaká vyvolená?
- To, že v súčasnosti sa venujem viac práci zrejme aj zapríčinilo, že dnes nemám rodinu, no bol by som rád, ak by sa táto situácia v budúcnosti zmenila.
