Kritiky si za to vyslúžil až-až, ale stavať múry pred prišelcami nie je jeho výmysel. Hoci Berlínsky múr padol s koncom studenej vojny, na svete sú stále miesta, kde múry či ploty rozdeľujú ľudí a krajiny.
USA - Mexiko: 930 km
Hoci všetci teraz radi kritizujú Trumpov zámer postaviť na hraniciach s Mexikom plot, akosi pritom zabudli, že plot tam už dávno stojí. Začali ho stavať v roku 2007 a dnes je na 930 km z 3 201 km dlhej hranice. Hoci nejde o kompaktný a neprerušovaný múr, je to dobre premyslený systém vysokých bariér, ktoré majú zabrániť ilegálom dostať sa do USA. A aj medzery, kde plot nie je, sú chránené senzormi a ozbrojenými strážnikmi.
Izrael: 708 km
Židovský štát buduje systém múrov a bariér na hraniciach s palestínskymi územiami na Západnom brehu Jordánu a v Gaze, čím chce zabrániť prieniku teroristov do Izraela. Neraz sa pritom Palestínčania ocitli úplne „odrezaní“ od okolitého sveta. Izrael už ohlásil, že bariéry začal budovať aj desiatky metrov pod zemou, aby zabránil prieniku teroristov cez vykopané tunely.
Austrália: 5 614 km
Nielen kvôli ľuďom sa stavajú ploty. V Austrálii postavili koncom 19. storočia plot proti psom dingom, aby tieto šelmy držali ďaleko od stád oviec v úrodnejších častiach kontinentu. Dnes má plot dĺžku 5 614 km. No nielen dingo spôsobuje farmárom vrásky na čele, ale aj premnožené králiky, ktoré pripravujú dobytok o vzácnu pašu. A tak v Austrálii majú tiež 3 300 km dlhý plot proti králikom.
Čína: 21 196 km
Tak toto je jasný víťaz spomedzi všetkých múrov sveta. Hoci Číňania radi uvádzajú, že má už 2 300 rokov, nie je to celkom tak. Väčšinu z dnešného Veľkého múru postavili za vlády dynastie Ming v 14. – 17. storočí. Pod Veľkým múrom, ktorého maximálna výška je 14 metrov, sa myslí systém starších aj novších opevnení, ktoré mali brániť ríšu pred nájazdmi kočovníkov a tiež mali uľahčiť výber cla na starovekej Hodvábnej ceste.
