Bojí sa tvrdého dopadu. S čerstvým štyridsiatnikom sme sa rozprávali aj o jeho dvoch synoch, sťahovaní do rodinného domu a politike.
Ako zvláda vaša chrbtica štvrtý krížik?
Úplne v pohode. Hrbím sa ako vždy.
A zvyšok tela?
Tiež dobre, myslím si, že dokonca lepšie ako v minulosti. Začal som si všeličo uvedomovať a hýbať sa. Sem-tam si idem zabehať a takéto činnosti som predtým nevykonával.
Takže ste objavili šport.
Posledných deväť rokov je iných aj v tom, že už nie som sám, posledných päť, že už nie sme sami a navyše pred dvomi rokmi k nám pribudol druhý chalanisko. A to človeka núti k športu a podobným aktivitám. Teraz, keď už konečne vykuklo slniečko, vytiahneme si bránky na ulicu a hráme hokej. Máme tréningy, nastavíme si škatule, ktoré sú brankárom, aby bolo komplikované dať gól. Vidím, že najmä staršiemu Damianovi sa to páči.
Inými slovami, vychovávate talenty pre NHL.
(smiech) Neviem, či by som ho dal úplne zničiť. Prišiel za nami sused, že keby sme potrebovali hokejové výstroje, tak má doma od najmenších po najväčšie - jeho syn vraj perfektne korčuľoval, už keď mal päť rokov. Teraz má sedemnásť a pre zranenie skončil kariéru.
