Ako na tlačovej konferencii upozornil Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí a hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre medicínu drogových závislostí, pre nedostatok finančných prostriedkov prestanú hradiť liečbu oficiálne o 1. apríla a platiť ju budú len tým neplatiacim pacientom, ktorým liečbu nariadil súd po spáchaní trestnej činnosti.
Pokračujúce zhoršovanie prístupu k liečbe tak podľa neho môže viesť k ohrozeniu zdravia verejnosti, teda aj ostatných občanov nárastom rizika šírenia infekcií, predovšetkým HIV, AIDS a hepatitídy typu C, ale aj zhoršením ich bezpečnosti v dôsledku nárastu kriminality. "Paradoxom je, že v období ekonomickej krízy sme mali plne alebo takmer plne dostupnú starostlivosť pre neplatičov. Teraz, keď sme v dobrej finančnej kondícii, tak je dostupnosť viac obmedzená. Z hľadiska zdravia a odvrátiteľnosti úmrtí je veľmi zlý trend," uviedol Okruhlica s tým, že práve liečba je najlepšou prevenciu kriminality a šírenia infekčných ochorení.
Že sa liečba "vypláca", či už ide o drogovo závislých, závislých od alkoholu alebo patologických hráčov, ukazujú podľa Okruhlicu aj výsledky jej hodnotenia. Na začiatku liečby je údajne ekonomicky aktívnych okolo 50 percent pacientov s rôznou závislosťou, po roku ich počet stúpa na viac ako 80 percent, ktorí sú schopní hradiť si zdravotné poistenie. V Centre pre liečbu drogových závislostí v Bratislave je zhruba 23 percent neplatičov zdravotného poistenia, z toho Union má 30 percent, Všeobecná zdravotná poisťovňa 24 percent a Dôvera 16 percent. Náklady na liečbu vychádzajú v priemere na 5000 eur ročne na jedného pacienta. Závisí to od toho, či ide len o ambulantnú liečbu, alebo aj lôžkovú.
Podľa Union zdravotnej poisťovne sa nedá dlhodobá liečba závislosti považovať za neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a preto sa aj na závislého vzťahujú rovnaké povinnosti ako na ostatných chorých občanov. "Bolo by to nespravodlivé voči pacientom s vážnymi diagnózami, ktorí si poistné platia, napriek tomu, že sú vo finančných problémoch v dôsledku svojej choroby," povedala pre TASR hovorkyňa poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Neodkladná zdravotná starostlivosť je z ich pohľadu napr. kolaps organizmu, zlomenina či akútne krvácanie. "To všetko bude mať aj drogovo závislý neplatič ošetrené," ubezpečila. Zdôraznila tiež, že aj vedeniu Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave navrhli, že ak drogovo závislý pristúpi k splátkovému kalendáru a preukáže vôľu správať sa zodpovedne v rámci svojho resocializačného procesu, poisťovňa mu uhradí aj inú ako neodkladnú zdravotnú starostlivosť. "Takto postupujeme už od minulého roka a v rámci zosúladenia s legislatívou," dodala Dupaľová Ksenzsighová.
Zdravotná poisťovňa Dôvera postupuje v tomto smere, teda pri úhrade zdravotnej starostlivosti, podľa zákona, ktorý hovorí, že poistenci v zozname dlžníkov majú nárok len na úhradu neodkladnej, teda akútnej zdravotnej starostlivosti. Podľa PR špecialistu poisťovne Mateja Štepianského je posúdenie, či v prípade konkrétneho pacienta ide o poskytovanie odkladnej alebo neodkladnej zdravotnej starostlivosti, na jeho ošetrujúcom lekárovi. "To znamená, že ak podľa lekára ide o poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, vrátane liečby liekmi, táto liečba je hradená podľa rovnakých podmienok ako poistencom bez dlhu na zdravotnom poistení," povedal pre TASR Štepianský. Dodal, že pri úhrade zdravotnej starostlivosti pacientom so závislosťou postupuje poisťovňa rovnako, ako pri úhrade zdravotnej starostlivosti pacientom s inými diagnózami.
