Podľa vyšetrovania za únosom stála Slovenská informačná služba. Cieľom malo byť zdiskreditovať prezidenta Kováča († 86), ktorý sa dostal do sporov s premiérom Vladimírom Mečiarom (74). Ako si na kauzu po 22 rokoch spomínajú očití svedkovia?
Po premiére filmu Únos sa na internete spustila petícia za to, aby boli zrušené amnestie z r. 1998, ktorými expremiér Vladimír Mečiar a vtedy tiež zastupujúci prezident omilostil páchateľov únosu Kováča mladšieho. Tiež sa týkajú aj ďalších zločinov, akým bola napríklad smrť Róberta Remiáša. O zrušení amnestií začínajú dnes hovoriť aj vládni politici, hoci nikto zatiaľ nevie, ako sa to dá právne spraviť, lebo ich zrušenie už raz zablokoval Ústavný súd.
Remiášova smrť
Jedným zo svedkov kauzy je aj Peter Tóth (45), ktorý vtedy ako investigatívny novinár pokrýval kauzu a mal dôveru prezidenta i jeho syna. „Pamätám si, že bol štátny sviatok 1. septembra 1995 a pripravovali sme v redakcii vydanie novín SME na druhý deň. V rádiu odznela správa o únose prezidentovho syna. Povedal som si, že v tom musela mať prsty SIS. Nebol som rád, že som sa nemýlil,“ spomína Tóth. SIS vtedy šéfoval syn veľkého privatizéra Ivan Lexa (55).
Rozhodujúce vo veci bolo svedectvo Oskara Fegyveresa, ktorý vypovedal, že sa ako príslušník SIS podieľal na únose prezidentovho syna. Potom, zo strachu o život, utiekol za hranice. Spojku mu robil jeho kamarát Róbert Remiáš († 25), ktorý zahynul pri výbuchu svojho auta v bratislavskej Kralovej Vsi v apríli 1996.
„Remiáš zahynul strašnou smrťou. Jeho sledovanie nepochybne súviselo s tým, že bol spojkou vtedajšieho korunného svedka Fegyveresa. Z hľadiska záujmov vtedajšej vládnej moci Remiášova smrť nič neriešila. Tým nehovorím, že za jeho zavraždením nemohla byť SIS. Dávam však prednosť verzii, že pôvodný plán bol Remiáša zastrašiť a prinútiť ho k spolupráci, ale udalosti sa napokon vymkli spod kontroly,“ myslí si Tóth. V tejto súvislosti médiá neraz spomínali, že Remiáša sledovalo aj podsvetie, konkrétne členovia skupiny bratislavského bossa Miroslava Sýkoru († 33).
Nebezpečný záber
Práve Tótha niektorí obviňujú, že môže za odhalenie Remiášovej osoby, keď v televíznom zábere nechal jeho auto. „Je to nezmysel. A rád ho uvediem na pravú mieru. Česká televízia mala záujem o rozhovor s Fegyveresom. Oslovili ma, či by som to vedel zabezpečiť. Predniesol som mu tento návrh a neskôr povedal, že za finančnú odmenu by to bol ochotný urobiť. Česká televízia súhlasila iba s tým, že mne vyplatí vyšší honorár a je iba na mne, či sa oň s niekym podelím. Tak sme sa s Fegyveresom dohodli, že mu celý honorár dám.
Potom prebehlo nakrúcanie, počas ktorého producentská spoločnosť naozaj nakrútila aj Remiášovo auto. Hneď som protestoval a zakázal som, aby záber použili. Napriek tomu záber zaradili do predfinálnej verzie programu. Spolu s Remiášom sme boli v Prahe, aby sme urobili definitívne úpravy. Tvrdo sme požadovali, aby bol inkriminovaný záber vypustený a produkčná spoločnosť nám to sľúbila. Napokon sľub nedodržala,“ tvrdí Tóth. Na zrušenie Mečiarových amnestií má jasný názor. „Treba ich zrušiť preto, aby žiaden potenciálny uzurpátor nemal istotu, že si sám omilostí svoje zverstvá,“ dodáva.
Ako sa kauza vyvíjala
2. marec 1993 – Michal Kováč sa stal prvým prezidentom SR ako nominant HZDS. Čoskoro sa ukazujú prvé nezhody s premiérom Vladimírom Mečiarom.
November 1993 – Prezident odmietol vymenovať do funkcie riaditeľa SIS Mečiarovho obľúbenca Ivana Lexu.
Marec 1994 - Kováč v prejave o stave republiky ostro kritizuje vládnutie Vladimíra Mečiara.
11. november 1994 – Na Michala Kováča ml. bol vydaný medzinárodný zatykač na trestné stíhanie do Nemecka v súvislosti s kauzou Technopol. Išlo o podvod presahujúci dva milióny dolárov.
31. august 1995 – Únos Michala Kováča ml. Neznámi páchatelia zastavili jeho auto na ceste zo Svätého Jura, kde býval. Násilím ho vytiahli z vozidla, napadli, ohrozovali pištoľou, dali mu elektrické šoky a násilím do neho naliali fľašu whisky. Prebral sa až pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu, kam bol zavlečený. Páchatelia o jeho prítomnosti v Rakúsku informovali rakúsku políciu. Tá ho našla a previezla do nemocnice. Po ošetrení bol na základe medzinárodného zatykača Interpolu zadržaný.
September 1995 – Na polícii vypovedá korunný svedok Oskar Fegyveres, ktorý priznal, že sa na zavlečení podieľala SIS. Krátko po výpovedi za pomoci bývalého policajného dôstojníka Róberta Remiáša utiekol z obavy o svoj život do zahraničia. S Remiášom zostal v kontakte
Február 1996 - Vyšší krajinský súd vo Viedni rozhodol, že Michal Kováč ml. nebude vydaný do Nemecka na trestné stíhanie.
23. február - Kováč ml. sa vrátil na Slovensko
29. apríl 1996 – V Bratislave pri záhadnom výbuchu auta značky BMW na propán-butánový pohon zahynul Róbert Remiáš, ktorý bol spojkou korunného svedka Fegyveresa. Vyšetrovanie preukázalo, že príčinou výbuchu automobilu bolo asi 150 až 200 g výbušniny. Policajný vyšetrovateľ Vačok obvinil z vraždy Jozefa Roháča a Imricha Oláha. Z návodu na vraždu neskôr obvinili Ivana Lexu.
12. december 1997 - Prezident Kováč udelil synovi milosť, na základe ktorej bolo proti nemu v SR zastavené trestné stíhanie.
3. február 1998 - Kováč ml. bol na základe medzinárodného zatykača zadržaný českou políciou na hraničnom priechode s NSR, keď chcel vycestovať do Nemecka, aby mohol v kauze Technopol vypovedať pred nemeckými orgánmi.
2. marec 1998 – Skončilo sa funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča, právomoci prevzal Mečiar.
3. marec 1998 - Premiér Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta SR rozhodnutie o amnestii vzťahujúcej sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. V článku VI. nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení M. Kováča ml.
8. december 1998 – Parlamentné voľby posadili do kresla nového premiéra Mikuláša Dzurindu. Ten ako zastupujúci prezident SR podpísal rozhodnutie o zrušení amnestií.
4. február 1999 - Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
9. apríl 1999 - Národná rada rozhodla, že vydáva poslanca HZDS a bývalého šéfa SIS Ivana Lexu na trestné stíhanie, čím bol zbavený imunity. Lexa bol vzatý do vyšetrovacej väzby.
19. júl 1999 - Po 95 dňoch Lexu prepustili.
Február 2000 - Kauza Technopol sa pre Michala Kováča ml. definitívne skončila. Štvrtá Trestná komora Krajinského súdu Mníchov s konečnou platnosťou zastavila konanie voči Kováčovi ml. Súd dospel k názoru, že sa nedá očakávať Kováčovo odsúdenie.
Máj 2000 - Médiá priniesli informáciu, že Ivan Lexa opustil územie SR.
November 2000 - Prokurátor podal obžalobu na Lexu, ktorého vinil z trestného činu zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
Jún 2001 - Senát Okresného súdu Bratislava III zastavil trestné stíhanie Lexu.
Jún 2002 - Zastavenie stíhania Lexu potvrdil aj krajský súd.
14. júl 2002 - Polícia v Juhoafrickej republike zadržala Ivana Lexu a bol eskortovaný na Slovensko.
August 2002 - Generálna prokuratúra chcela obnoviť kauzu únosu Kováča ml.
December 2002 - Najvyšší súd SR potvrdil zastavenie trestného stíhania v kauze zavlečenia Kováča ml. s tým, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara.
