Na to, ako k polosirôtkam pristupovať a či vyhľadať pomoc odborníka, sme sa opýtali psychologičky Evy Fischerovej.
Ako môže strata matky poznačiť detskú psychiku?
- Oslabí a stráca sa to, čo z dieťaťa robí kompletného a vyrovnaného človeka - teda pocit bezpečia a istoty, ktorý im matka poskytovala aj v čase, keď rodičia nežili spolu. Určite ich to zneistí na dlhý čas. Stratili pevnú pôdu pod nohami, 9- a10-ročné deti už pojem smrti v základnej podobe chápu.
Je možné rolu matky v živote detí nahradiť?
- Matka je úplne špecifická osoba, pretože s nikým dieťa nebolo telesne tak spojené ako s ňou. Do istej miery je nenahraditeľná. Obzvlášť pre dievčatá v tomto veku je strata silná, pretože akurát začínajú kopírovať jej ženskú rolu. V tomto prípade môže pomôcť aj otcova nová partnerka, od ktorej by tú ženskú rolu mohli odpozorovať.
Odporúčate v takýchto prípadoch spolupracovať s psychológom?
- Návšteva odborníka je skutočne dôležitá. Smútková práca alebo poradenstvo u detí trvá približne ako u dospelých, čiže zhruba 2 roky. Je dobré, aby im psychológ kvalifikovane pomohol nájsť istotu, prekonať stratu a emocionálne sa vyrovnať s budúcnosťou. Otec má teraz veľmi ťažkú úlohu. Musí im byť oporou a mal by im pomôcť nadobudnúť pocit, že neostali samy. Musia cítiť, že je tu pre ne, záleží mu na nich a hoci už matku nemajú, nie sú stratené. Otec by ich nemal nútiť, ale ak uvidí, že majú potrebu sa o strate mamičky rozprávať, mal by ich vždy vypočuť. Rozhovor je totiž liekom na boľavé srdce.
