Po tom, ako ho Michal Kováč ml. zbavil mlčanlivosti, otvorene prehovoril o únose prezidentovho syna, o smrti Remiáša a o tom, čo si myslí o zrušení amnestií.
Bolo to na jar v roku 1995, keď ma pán prezident Kováč požiadal, aby som zastupoval jeho syna po tom, ako bol naňho v Nemecku vydaný medzinárodný zatykač. Mojou úlohou bolo, aby som sprostredkoval vypočutie Michala Kováča mladšieho na Slovensku. Tento úkon sa mi takmer podaril, nemecký prokurátor mal prísť na Slovensko, aby ho vypočul. Posledný augustový týždeň som však odišiel na dovolenku, tak sa výsluch presunul na september. A len čo som sa vrátil, už som našiel v novinách správu o jeho zavlečení. Vtedy som sa dostal do inej situácie, lebo môj klient bol v rukách rakúskej polície.
Keď bol naňho vydaný medzinárodný zatykač, nemala slovenská polícia povinnosť ho zatknúť?
Nie. Slovensko nevydáva svojich občanov na trestné stíhanie do zahraničia. Kováč mladší nemal problém vypovedať, ale podarilo sa mu to paradoxne až po putovaní po troch väzniciach, keď v Nemecku vypovedal v roku 1998 a potom nakoniec súd v jeho veci zastavil trestné stíhanie.
Zatykač bol za čo?
Týkal sa podvodného konania vo vzťahu k slovenskej firme Technopol. Istý odsúdený v Nemecku vypovedal, že v tejto veci bol zainteresovaný aj Kováč ml. Nemci ho tak automaticky zaradili medzi podozrivých a vydali medzinárodný zatykač. Za hranicami by ho hneď zatkli, preto chcel, aby sa výsluch odohral na Slovensku, a Nemci s tým nemali žiaden problém.
Keď Kováča ml. zavliekli do Rakúska, vláda začala hovoriť, že to bol samoúnos. Čo si mali ľudia pod tým predstaviť?
Ani ja som nikde nenašiel, čo to je samoúnos, samovraždu si ešte viem predstaviť, ale samoúnos? Toto šírili vtedajšie provládne médiá... Ja som ho v tom Rakúsku videl - bol zbitý, použili proti nemu paralyzér, naliali doňho nejaký alkohol. V bezvedomí ho dovliekli pred policajnú stanicu v Hainburgu a zavolali im, že tam majú osobu, na ktorú bol vydaný medzinárodný zatykač. Potom sa začal celý ten cirkus...
Čo nasledovalo?
Prezident sa ihneď spojil s rakúskym prezidentom Thomasom Klestilom a chcel to ísť riešiť, ale na medzinárodný zatykač nemá dosah žiaden prezident. Potom bol Kováč ml. nejaký čas vo vydávacej väzbe vo Viedni, prepustili ho na kauciu a vo februári 1996 rozhodoval v jeho veci krajinský súd vo Viedni. Vtedy už Rakúšania mali v rukách svedectvo Oskara Fegyveresa, bývalého siskára, ktorý sa na únose podieľal. A rakúsky súd vyhlásil, že do tejto veci sú zapletené orgány Slovenskej republiky. Súd tiež rozhodol, že Kováča ml. nevydajú do Nemecka, pustili ho na slobodu a on sa krátko nato vrátil na Slovensko.
Ako prezident zvládal únos syna?
Veľmi zle. Po tom všetkom mal už jediný záujem, aby jeho syn vycestoval vypovedať do Nemecka a aby sa to celé skončilo.
Pritom však syna omilostil. Prečo?
Keď sa Kováč ml. vrátil na Slovensko, tak aj naše trestné orgány proti nemu vzniesli obvinenie v súvislosti s Technopolom. A keď chcel vycestovať do Nemecka, aby vypovedal, tak mu na hraniciach s Rakúskom naše orgány zobrali pas a celé to zablokovali. To už bolo na prezidenta priveľa a poveril ma, aby som podnikol právne kroky, aby jeho synovi vrátili pas. Zamietli to, a tak mu dal milosť, aby mohol vycestovať do Nemecka. Čiže nebolo to tak, ako dnes niektorí tvrdia, že omilostil svojho syna z obvinení, práve naopak – on chcel, aby išiel vypovedať, v čom mu slovenské orgány bránili. V roku 1998 sa postavil pred nemecký súd a ten potom zastavil trestné konanie Kováča ml.
K únosu pribudli ďalšie špinavosti. Bývalý siskár Fegyveres musel utiecť za hranice, jeho spojka Róbert Remiáš zahynul pri výbuchu auta. Ako si na to spomínate?
Ja som bol prvý, koho Fegyveres oslovil, lebo vedel, že som Kováčov právny zástupca. Vtedy som sa zoznámil aj s Remiášom. Sprostredkoval som stretnutie Fegyveresa s prezidentom uňho doma. Bolo to ako z detektívneho filmu, Fegyveres bol schovaný na zadnom sedadle môjho auta, aby ho nevidela ochranka, ktorá by mohla informáciu potom poslať ďalej... Stretnutie sa odohralo tak, že prezident bol v jednej izbe a Fegyveres v druhej, aby sa nevideli, iba sa rozprávali. Na záver prezident povedal, že mu verí a spýtal sa, či je ochotný zopakovať to pred vyšetrovateľom. Fegyveres vypovedal o pár dní na to a potom zo strachu o život odišiel do zahraničia. Jeho životná púť nebola jednoduchá, dosť si vytrpel. Ako spojku mal práve Remiáša.
Ten zahynul 29. apríla 1996 pri výbuchu auta. Ako to prežíval prezident Kováč?
Zvládal to veľmi zle, rovnako aj ja. Remiáš bol dokonca v deň smrti u mňa v kancelárii. Keď prišiel, vytiahol pištoľ a sadol si na ňu. Spýtal som sa, čo to robí. Povedal: „Sledujú ma. Mám zlý pocit...“
V tejto veci oficiálna vládna verzia tvrdila, že to nesúviselo s únosom prezidentovho syna.
Najprv sa hovorilo o samovýbuchu plynového zariadenia v aute, nakoniec vyšetrovateľ povedal, že vybuchol nástražný systém. Možno nešlo ani tak o odstránenie Fegyveresovej spojky ako o jasný signál ostatným, aby nezačali hovoriť.
Prešlo odvtedy 22 rokov a počúvame, že pravdu sa nedozvieme, lebo vyšetrovanie je pre Mečiarove amnestie zakázané. Je to tak?
Viete čo, ide ma šľak trafiť, keď toto počujem! Že ak sa zrušia amnestie, bude sa to ešte ďalej vyšetrovať. Nič sa nebude vyšetrovať! V tejto veci bola riadne podaná obžaloba prokurátorom Michalom Serbinom v r. 2000. Spis prišiel na okresný súd a sudca zastavil trestné stíhanie z dôvodu amnestie. Prokuratúra podala sťažnosť na krajský súd, ale tú tiež zamietli.
Čiže sa to nedá otvoriť?
Nie, lebo obidva súdy to zastavili z dôvodu aplikácie amnestií a spis je v trezore súdu. Ak by sa zrušili amnestie, tak spis ožije a súd bude pokračovať, ale vyšetrovať sa už nič nebude.
Váš osobný názor, podarí sa to uzavrieť?
Aj keď by sa teraz otvorili amnestie a ten spis by ožil, tak čas, ktorý odvtedy uplynul, je veľmi dlhý. Ak by sa to otvorilo, budú sa určite dotknutí domáhať, že ten trestný čin je už premlčaný. Na druhej strane trestný čin zavlečenia sa podľa medzinárodného práva nepremlčuje... Obžalovaní môžu tiež procesne vznášať námietky a napadnúť ďalšie stíhanie na súde práve pre tie amnestie. Preto si v tejto súvislosti netrúfam povedať, čo by nastalo.
Čo je v utajenej žalobe?
- V r. 2000 ju vypracoval prokurátor Michal Serbin.
- Únos Kováča ml. zorganizovala SIS na čele s jej šéfom Ivanom Lexom.
- Kováča ml. sledovali niekoľko dní, než sa ho 31. 8. 1995 rozhodli zavliecť do Rakúska.
- Z únosu obžalovali celkom trinásť ľudí, z toho osem príslušníkov SIS a piatich civilov.
- Akciu organizoval Michal Hrbáček na priamy pokyn Ivana Lexu, medzi vykonávateľmi zavlečenia bol aj Luboš Kosík.
- Aktéri boli obžalovaní z trestných činov zavlečenia do cudziny, lúpeže a vydierania spolupáchateľstvom, príslušníci SIS aj zo zneužívania právomocí verejného činiteľa.
