Jedným z utajených svedkov, ktorý vtedy pred kamerami prehovoril, bol aj Miloš Lauko.
Keď Róbert Remiáš, ktorý robil spojku Oskarovi Fegyveresovi, zahynul, mňa si Oskar vybral ako novú spojku. A ja som to robil pol roka a prežíval som to isté, čo Remiáš. Bola to nebezpečná doba...
Svojou výpoveďou ste prihrali do karát vládnej verzii kauzy únosu. Prečo?
Určite som to nerobil pre vládu, veď som po Remiášovi robil spojku! Po tom, ako Fegyveresovi vybavili azyl vo Švajčiarsku, tak sa to pre tých, čo mu pomáhali, skončilo. Ja som však zostal v tejto republike. Keď som im povedal, že ma naďalej sledujú – nevedel som, či sú zo SIS-ky, alebo z podsvetia – a nech teda niečo vymyslia na ochranu mňa aj môjho priateľa, tak mi povedali, že nič nevymysleli... Nechali nás v štichu! A ja som musel spraviť niečo, aby som nedopadol ako Remiáš a aby som si zachránil život. Preto som išiel za hovorcom HZDS Stanislavom Háberom s tým, že som robil spojku a sledujú ma, a spýtal som sa, čo mám spraviť. On išiel, ako sa vtedy vravelo, za starým, a o niekoľko hodín sa vrátil, že mám ísť vypovedať pred vyšetrovateľa a budem mať pokoj. Aj sa tak stalo.
Čo ste vypovedali?
Pravdu. A potom ešte chceli odo mňa, a v tom čase sa to nedalo odmietnuť, aby som to isté, čo som povedal vyšetrovateľovi, povedal aj pred kamerami vtedajšej súkromnej televízie VTV ako utajený svedok. Všetci v opozícii však vedeli, kto som.
Tvrdili ste, že prezident Kováč dal Fegyveresovi milión šilingov.
Sám Oskar Fegyveres v knihe nedávno priznal, že dostal peniaze. Akurát, že vtedy sa tento fakt, ktorý som uviedol, otočil mediálne a politicky proti mne.
Od únosu prešlo už skoro 22 rokov. Uniesla podľa vás Kováča mladšieho SIS, aby zdiskreditovali prezidenta?
Vždy treba ísť na začiatok, aby ste zistili, prečo sa veci dejú. Na prezidentovho syna bol vydaný medzinárodný zatykač v súvislosti s podvodmi v Technopole. Keď vyšiel tento zatykač, HZDS to využilo a zverejnilo správu vo svojich novinách Slovenská Republika. A prezident spravil osudnú chybu, keď vyhlásil, že to nie je jeho syn, koho hľadajú, ale iba nejaký menovec. Keby nezaprel svojho syna, nebol by podľa mňa nijaký únos. Oni, aby dokázali, že prezident klame, tak ho zavliekli do Rakúska.
Aký bol váš vzťah s Remiášom a Fegyveresom?
Poznali sme sa už niekoľko rokov predtým.
Povedali ste, že Fegyveres si vás po smrti Remiáša vybral za svoju novú spojku. To vám iba tak zavolal – Miloš, rob mi spojku – a vy ste to prijali?
Ako som povedal, poznali sme sa už dlhšie a vedel som, čo robí, v deň výpovede na mojom aute utekal do Maďarska... Potom, keď ešte Remiáš žil, nás Oskarova priateľka pozvala na jednu oslavu. Keď Remiáš zahynul, tak Oskar mňa a môjho priateľa zavolal, či nemôžeme za ním prísť do Budapešti. Tam sme všetko prebrali a on povedal, že už prestal dôverovať ľuďom, s ktorými bol dovtedy v kontakte. Oni mu totiž sľúbili, že ak pôjde vypovedať, potom Mečiar padne a on sa bude môcť vrátiť na Slovensko. To sa však nestalo a on nevedel, čo ďalej a chcel sa priamo skontaktovať s prezidentom. Napísal mu list a vedel, že ja som schopný ho k nemu dostať, lebo som poznal prezidentovho hovorcu Vladimíra Štefku. A ja som Oskarovi povedal: „Nie, nechcem skončiť ako Remiáš!“ Dve hodiny ma prehováral, nakoniec som súhlasil a list som odovzdal pánu Štefkovi. A potom mi dali prezidentovu odpoveď pre Oskara, ja som im však povedal, že nebudem po Remiášovi robiť spojku. Ale prehovorili ma, potom prišli ďalšie veci a bol som v tom až po uši.
To trvalo až dovtedy, kým Fegyveres nedostal azyl vo Švajčiarsku?
Áno, pre nich sa to skončilo, ale ja som bol zrazu spojka bez roboty a stále ma sledovali. Tak som sa rozhodol vypovedať... A to mi zachránilo život. Ale zase musím zdôrazniť, že som neklamal. Iba som povedal, že som robil spojku a Oskar dostal peniaze.
Mali ste z tej verejnej výpovede potom problémy?
Mnohí moji kamaráti sa prestali so mnou baviť. Mne sa žilo veľmi ťažko, keď som robil spojku po Remiášovi, vtedy som naozaj cítil fyzické ohrozenie. Štartoval som auto tak, ako ma to Oskar naučil – pri otvorených dverách. Keby vybuchlo, aby som mal aspoň nejakú šancu, že ma odhodí a prežijem. Neustále sledovali moje auto tak, aby mi nahnali strach. Bol to veľmi nepríjemný život, ale keď som robil tú spojku, tak som ich nikdy nedoviedol k Oskarovi, či už sme sa stretli v Maďarsku, Poľsku alebo Česku. Vždy som sa ich striasol. Čiže po tom všetkom som už zvládol, keď sa po mojej výpovedi ľudia na mňa škaredo pozerali. Prischla mi nálepka utajeného svedka, ale skutočnosť je taká, že ja som robil po smrti Remiáša spojku Fegyveresovi, riskoval som vlastný život, a aby som sa zachránil, musel som povedať pravdu na verejnosti. A oni to v HZDS využili a vypichli iba tú jedinú informáciu, že prezident mu dal peniaze.
