Tej Atlantíde, kde pred viac ako 10-tisíc rokmi žila neuveriteľne vyspelá civilizácia. Vymyslel si grécky filozof Platón tento svet, alebo skutočne existoval? Dozviete sa v ďalšom pokračovaní nášho seriálu Najväčšie záhady sveta.
Bohatá a úrodná
Egyptskí kňazi prerozprávali Solónovi príbeh o zemi, ktorá sa nachádzala na ostrove za úžinou, ktorú Gréci nazývali Herkulove stĺpy – dnešný Gibraltársky prieliv. Ostrov bol väčší ako Malá Ázia a Líbya dohromady a rozprestierala sa na ňom veľká ríša s obrovskou silou, ktorá vládla aj okolitým ostrovom a častiam ostatných kontinentov. Platón píše, že mala existovať 9 000 rokov pred časom, v ktorom žil Solón, čiže 9 600 rokov pred Kristom. Bola to nádherná hornatá krajina, kde sa vysočiny miešali s rozľahlými zelenými planinami. Hlavné mesto malo rozlohu 550×370 kilometrov, teda o niečo viac ako Slovensko. Majestátna metropola sa sústredila okolo najvyššieho pahorka ostrova, ktorým bola vyhasnutá sopka a v centre mesta stál chrám gréckeho boha Poseidóna, ktorý oblasti vládol. Sídlo chránili obrovské múry postavené z čiernych, bielych a červených hornín, vykladané drahými kameňmi a zdobené zliatinou zlata a medi. Okolo pahorka boli postavené tri susedné kruhové vodné kanály spojené s morom, ktoré slúžili ako prístav.
V lesoch sa preháňala lovná zver a rieky boli plné rýb. Pôda svojou úrodnosťou predstihla všetky ostatné. Atlanťania boli nesmierne vzdelaní a múdri – na tú dobu veľmi technicky a vedecky vyspelí. Domáci mali božský pôvod, svetlú pleť a červené vlasy. Ich bytie záviselo od obrovských krištáľov, ktoré ich chránili a slúžili ako transformátory energie.
Hrozivý koniec
„Vtedy sa dalo dostať cez ono more, lebo malo pred svojím ústím, ktoré vy nazývate Heraklovými stĺpmi, ostrov. A na tomto ostrove povstala veľká a neobyčajná kráľovská moc. Ale prišiel jeden osudný deň a noc a tu prepadlo sa všetko mužstvo schopné zbrane do zeme, rovnako ostrov Atlantis sa prepadol do zeme a zmizol,“ tak opísal Platón zánik Atlantídy. Stalo sa tak, pretože sa jej obyvatelia stali chamtivými, márnivými a nevďačnými, čo bohov veľmi urazilo, preto na nich poslali obrovské zemetrasenia a povodne. Krásna zem za jeden deň a noc zmizla.
Väčšina historikov, archeológov či geológov si myslí, že Platónova Atlantída je iba akousi metaforou na ideálny štát. Vymyslel si ju, aby zrozumiteľne napísal, ako by to v takom štáte malo vyzerať, a jeho opis hrozivého zániku civilizácie mohol byť varovaním pre vtedajších ľudí, aby sa nesprávali rovnako. Podľa antropológov je totižto10 000 rokov pred Kristom existencia podobne vyspelej civilizácie vylúčená a podľa geológov sa zasa približne v tomto období končila ľadová doba. Je teda možné, že by sa v tomto čase niekde na zemi rozprestieral tropický raj, aký opísal Platón?
Kde je Atlantída?
Nápad, že by tento kontinent mohol naozaj byť skutočný, sa prvýkrát objavil až na konci 19. storočia. Americký spisovateľ a amatérsky vedec Ignatius Donnelly sa v knihe Atlantída, pradávny svet pohráva s myšlienkou, že výdobytky staroveku, ako sú zložitý jazyk, metalurgia a vyspelé poľnohospodárstvo, musela svetu odovzdať oveľa vyspelejšia civilizácia.
Teórií, kde sa Atlantída nachádzala, je neúrekom. Začnime tou, ktorá sa považuje za pomerne dôveryhodnú. Prenesme sa na ostrovy Kréta a Théra - dnešný turistický raj Santorini, ktoré boli v bronzovej dobe domovom minojskej civilizácie. Tá tam žila už pred viac ako 4 000 rokmi a považuje sa za prvú významnú európsku civilizáciu, ktorá ovládala celé Stredomorie. Vedci veria, že okolo roku 1 600 pred naším letopočtom otriaslo ostrovom Théra masívne zemetrasenie sprevádzané výbuchom vulkánu, ktorý ostrov úplne zničil. Cunami potom dokonalo dielo skazy a zmietlo veľké minojské mestá. V niektorých častiach sa tento príbeh veľmi zhoduje s katastrofou, akú opisuje Platón. Čo však nesedí, sú roky. Atlantská civilizácia mala byť podľa antického filozofa oveľa staršia. Ďalej sa často hovorí o Azorských ostrovoch, Cypre, Sardínii... Ak by sme chceli vymenovať všetky miesta na svete, ktoré sa v súvislosti s Atlantídou spomínajú, mal by tento článok 10 strán. Ako povedal historik Charles Orser z New York State múzea: „Vyberte si akékoľvek miesto na mape a vedzte, že niekto už určite povedal, že Atlantída sa nachádzala práve tam.“ Môže byť teda v podstate kdekoľvek.
Potopa či sopka
Píše sa rok 1938 a známy mystik Edgar Cayce v jednom zo svojich hlbokých tranzov podľa svedkov spomína Atlantídu: „Časť chrámov ešte len môže byť odhalená pod nánosom vekov a morskej vody blízko Bimini. Očakávajte to v roku 1968 alebo 1969, čiže onedlho.“ Čo sa teda stalo v roku 1968 pri bahamskom ostrove Bimini? Potápači našli pod hladinou kamenné platne, ktoré tvoria asi 800-metrový pás. Milovníci záhad jasali a verili, že ide o prístupovú cestu do Atlantídy. Atrakcia pritiahla státisíce turistov, a hoci sa o skutočnom pôvode kameňov, možno aj z tohto dôvodu, príliš nehovorí, rozsiahle výskumy Geologickej služby Spojených štátov napokon dokázali, že Bimská cesta je prírodný útvar – pozostatok koralového útesu.
S Atlantídou sa spája aj meno Roberta Ballarda, jedného z najvýznamnejších oceánológov, ktorý našiel aj vrak Titanicu. Pred pár rokmi totiž aj on pátral pod hladinou Čierneho mora po pozostatkoch dávnych civilizácií. Viedli ho tam výskumy z 90. rokov nášho storočia, keď morskí geológovia z Columbijskej univerzity na základe archeologických, geologických a klimatických dát dokázali, že sa v tejto oblasti približne pred 7 600 rokmi odohrala obrovská potopa. Tá zmiešala vody Stredozemného mora s vodou menšieho sladkovodného jazera, ktoré sa po tejto udalosti premenilo na Čierne more. Ide pravdepodobne o tú istú potopu, ktorú opisuje biblický príbeh o Noemovi a jeho arche. V každom prípade Ballardov tím našiel v tejto oblasti neďaleko tureckého pobrežia pozostatky civilizácie ukrytej 120 metrov pod hladinou. Pomocou uhlíkovej metódy zaradili pozostatky do obdobia približne 5 000 rokov pred Kristom. Keďže Platón datuje Atlantídu do rokov 9 000 pred naším letopočtom, niečo tu opäť nesedí. Je však možné aj to, že sa egyptskí kňazi pri vysvetľovaní Solónovi, kedy Atlantída existovala, fatálne pomýlili v počtoch a mohlo to byť v podstate oveľa neskôr. To by dávalo nádej, že Platón aj Biblia, každý iným spôsobom, opisujú rovnakú katastrofickú udalosť.
Pochovaná v bažine
V roku 2004 americkí vedci prišli s dôkazom, že Atlantída sa nachádza neďaleko stredomorského ostrova Cyprus. Vedúci výpravy Robert Sarmast tvrdil, že pod hladinou našli masívne umelé konštrukcie. Mali to byť dve steny na kopci podobné Platónovmu opisu vŕšku v strede mesta, kde stál Poseidónov chrám. „Dokonca aj rozmery sú úplne presné. Takže ak sú tieto dve veci náhoda, potom sme našli najväčšiu náhodu na svete,“ povedal pre BBC. O tri roky vyslali do sveta správu pre zmenu švédski vedci, ktorí tvrdili, že Atlantídou je mesto ležiace v Baltskom mori, ktoré sa potopilo v bronzovej dobe.
Pred šiestimi rokmi zase jasal tím amerických vedcov, ktorí verili, že objavili stratený svet. Boli presvedčení, že ruiny starého mesta, ktoré zmietlo cunami, ležia v močariskách južne od prístavu v Cadize. Profesor Richard Freund z Univerzity v Hartforde, ktorý viedol celý tím, povedal: „Mesto zmietlo cunami. Je ťažké uveriť, že mohlo mať takú silu, aby zničilo niekoľko kilometrov pevniny, ale je to tak.“ Použitím Platónovho opisu miesta vedci vytvorili mapu a zamerali sa na Stredomorie a Atlantik. Neďaleko obrovských močiarov španielskeho národného parku Doñana naozaj niečo našli. Bola to podivná séria „pamätných miest“, ktoré pripomínajú Atlantídu. Podľa názoru archeológov ich vytvorili utečenci, ktorí unikli pred ničivým cunami, ktoré zmietlo bájny kontinent. Objavitelia veria, že aj samotná Atlantída je pochovaná v mokradiach. Nemôžu to však bližšie preskúmať, pretože ide o chránenú oblasť. Známa je aj teória z roku 2015, že Atlantída je vlastne dnešná Antarktída, ktorá sa nepotopila, ale kedysi dávno sa úrodný a zelený kontinent presunul k južnému pólu a tam ho pochoval ľad.
Zatopené mestá
Podmorská archeológia každý rok prinesie nový a zaujímavý objav. Vždy sa však nakoniec ukáže, že aj keď ide o praveké či staroveké zatopené mestá, nie je to Atlantída. Vznikol dokonca odbor atlantológia, ktorý čerpá vedomosti z archeológie, genetiky, antropolópgie, geológie, oceánológie a iných. Väčšina vedcov však existenciu tohto dokonalého sveta neverí. Nemôžu však poprieť, že niektoré detaily Platónovej Atlantídy majú reálne základy. Je dokázané, že obrovské katastrofické udalosti sa v priereze histórie opakujú a vieme, že sa stali. Isté je aj to, že oceány a moria na svojich dnách skrývajú veľa pravekých miest, z ktorých mnohé ešte iba čakajú na svoje objavenie. Možno sa medzi nimi nachádza aj tento bájny kontinent.
1. Bimini
2. Azorské ostrovy
3. Španielsko
4. Santorini
5. Cyprus
6. Turecko
7. Švédsko
Nemýľme si zatopené mestá s Atlantídou
Geológ a oceánograf Zdeněk Kukal
„Platón v svojich dialógoch Timaios a Kritias opísal, ako to v Atlantíde vyzeralo, aké tam bolo podnebie, aké tam boli zvieratá, rastlinstvo - všetko veľmi detailne. Už jeho žiak Aristoteles však povedal, že Platón si Atlantídu vymyslel. To isté si myslí aj 75 % Grékov a zvyšných 25 % tvrdí, že niečo podobné mohlo existovať, ale nie tam, kde ju umiestňuje Platón. To potvrdzujú aj výskumy, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti po celom svete. Vieme, že napríklad Španieli našli niečo v ústí rieky Guadalquivir pod nánosmi bahna, Nemci z Hannoveru začali študovať Hisarlik - teda starú Tróju, avšak nanašli tam iba nejaké staré opevnenie a Francoúzi zasa objavili zbytky starej civilizácie počas misie Sparťan pri Gibraltárskom prielive. Miest, kde hľadali bájny svet je nespočetne veľa. Môžeme však povedať, že Atlantída, ako ju opisuje Platón, je zrejme výmysel, pretože nič také archeológia a história nedokázali,“ vysvetľuje doktor vied Zdeněk Kukal, ktorý o Atlantíde napísal knihu.
Čo však značia všetky tie nájdené potopené mestá? Podľa Kukala si nemôžeme mýliť zaplavené okraje pevnín s Atlantídou. „Kontinent sa nemôže potopiť. Je pravda, že pred stotisíc rokmi bola morská hladina o 100 až 130 metrov nižšie. Takže veľa okrajov kontinentov bolo neskôr zaplavených. Vieme, že na severe Afriky v Stredozemnom mori je veľmi veľa ešte neobjavených starých prístavov a miest a dno morí skrýva mnoho pozostatkov starovekých civilizácií, ale že by to malo nejaký súvis s Atlantídou? To nemôžeme tvrdiť.“
Na rôznych ezoterických stránkach sa zrodil akýsi kult Atlantídy, ktorá môže všetko nadprirodzené, čo sa vo svete deje. Konšpiračné teórie hovoria, že sa vyspelá civilizácia ukryla do podzemia, kde žije dodnes, alebo že tí, ktorí katastrofu prežili, odišli do Egypta a postavili tam pyramídy, rovnako aj v Mexiku, dokonca že odišli do Anglicka a postavili Stonehenge. Niektorí zasa tvrdia, že vo svojich meditáciách vidia obrazy z Atlantídy. „Ezoterici a záhadológovia si toho veľa vymýšľajú a tiež veľa píšu. Niekedy sa tam dočítate také hlúposti, ktoré nielen odborníci, ale aj gymnazisti musia považovať za úplný nezmysel,“ dodáva Kukal.
