Miesto, ktorému sa s rešpektom iní zďaleka vyhýbajú, Martin a jeho spolužiaci chceli zažiť na vlastnej koži. Samozrejme, nie za mrežami cely, ale v pozícii zvedavej návštevy nasávajúcej každé jedno slovo, okamih. To sa im nakoniec po písomnom oslovení väzníc v Ilave a Leopoldove podarilo. "Odpoveď mi prišla z Ilavy, preto sme ďalej komunikovali a navštívili práve ilavskú basu, ktorá nám veľmi ochotne umožnila zrealizovať túto exkurziu," vysvetľuje študent 3. ročníka, prečo voľba padla práve na toto zariadenie.
Ešte pred vstupom do samotnej väznice museli odovzdať osobné veci, a tak jediné fotky vznikli len pred 2-hodinovou exkurziou, resp. po nej. "Dnu sme vchádzali s pocitmi očakávania a veľkej zvedavosti, či sa filmy z väzenského prostredia približujú reálnemu poňatiu," hovorí Martin. Chalani prechádzali jednotlivými úsekmi v sprievode strážnikov. O bezpečnosť návštevy teda bolo postarané, "ale prirodzený rešpekt z pohľadov odsúdených väzňov sme mali," priznáva čitateľ. Skupinku mladíkov najviac zaujímala tretia nápravná skupina, nakoniec to ale nebol tento úsek, ktorý Martina zastihol nepripraveného.
"Najviac nás prekvapila ženská časť väzenia," hovorí Martin a hneď aj vysvetlí: "Slečnu s blond vlasmi a pekným úsmevom by som skôr radšej videl niekde v príjemnejšom prostredí, ako je väzenie." Počas 2-hodinovej návštevy mali možnosť aj osobného kontaktu s väzňami, no ani so sympatickou blondínkou, ani s ostatnými príliš nepokecali.
"Ku bližšej komunikácii nedošlo, pretože ich pohľady na nové tváre neboli práve ´najprijateľnejšie´," skonštatuje vysokoškolák a jedným dychom pochváli ochotný personál. "Ukázané nám bolo všetko, čo nás zaujímalo - jednotlivé cely, priestory, kde väzni pracujú, kde majú možnosť vychádzky, ale aj časti, kde sú odsúdení ľudia na doživotie či takzvané samotky," uzavrel čitateľ Martin.
