Tento jav nie je škodlivý, lebo sa dobieha výrazná medzera, ktorá vznikla v posledných desiatich rokoch, keď bola produktivita práce výrazne vyššia ako rast miezd. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. „Podiel z hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý ide na mzdy na Slovensku, je dlhodobo nízky, na úrovni 34 %. Napríklad v Nemecku je to až 52 %. Určite je tam priestor na rast, preto v najbližších rokoch by mal byť rast miezd vyšší ako produktivity práce. Nemôžeme mať ekonomiku postavenú na nízkej cene práce. Tam nemáme šancu konkurovať východoázijským ekonomikám,“ konštatoval Páleník.
Napriek tomu, že na Slovensku je bez práce takmer štvrť milióna ľudí, firmy majú problém získať nových pracovníkov. Napríklad slovenské automobilky budú v najbližších troch rokoch potrebovať 14.000 nových zamestnancov. Podľa Páleníka majú šancu tieto miesta zaplniť aj z domácich zdrojov. „No je potrebné začať so školeniami ľudí a aj ich motivovať, aby išli za prácou do regiónov a vytvoriť podmienky, aby sa tam mohla presťahovať aj ich rodina. Na to však potrebujete prostriedky na aktívnu politiku trhu práce. Momentálne vláda na aktívnu politiku nedáva nič,“ dodal Páleník.
V SR pracuje takmer 40.000 cudzincov. Páleník očakáva, že ich bude pribúdať. „Je to cieľom EÚ, aby prišlo k vyššej mobilite pracovníkov na trhu práce. Napríklad prostredníctvom cezhraničnej migrácie, keď budú na Slovensku pracovať Česi, Poliaci a Maďari a naopak,“ doplnil Páleník.
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v januári tohto roka úroveň 8,64 %. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol v prvom mesiaci tohto roka 235.455 osôb. Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2016 bola priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve na Slovensku na úrovni 912 eur. Medziročne sa nominálne zvýšila o 3,3 %, reálna mzda vzrástla o 3,8 %.
