"Je úplne evidentné, že krajiny, ktoré budú chcieť v EÚ napredovať rýchlejšie, sa nebudú chcieť nechať brzdiť krajinami, ktoré rýchlejšie tempo nebudú vedieť zvládať," sprostredkoval Fico názor vyplývajúci z diskusií lídrov členských krajín. Poukázal na to, že Slovensko dosiahlo najvyššiu možnú mieru integrácie, slovenským predsedníctvom v Rade EÚ preukázalo podľa neho i to, že je schopné byť súčasťou komplikovaných procesov a aj ich riadiť. "Z formálnej poznámky sa preto musí stať jednoznačná stratégia a priorita zahraničnej politiky, aby sme boli súčasťou jadra európskeho diania – spolku krajín, ktoré sú ekonomicky zdravé, ktoré tvrdo tlačia na fiškálnu disciplínu. Tam, kde sa aj my cítime celkom prirodzene," uviedol Fico.
Premiér vo svojom prejave vysoko zhodnotil výsledky slovenského predsedníctva v druhej polovici roka 2016. Pripomenul význam bratislavského samitu a Bratislavskej deklarácie. „Reagovali sme ňou na nárast europesimizmu ovplyvneného najmä nekontrolovanými migračnými tokmi, nestabilitou v európskom susedstve, dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy, ale i brexitom," uviedol. Ocenil i významné udalosti, ku ktorým prispelo slovenské predsedníctvo, či to bola ratifikácia parížskej klimatickej dohody, podpísanie dohody CETA, ale aj začiatok fungovania projektu Frontex - európskej pohraničnej stráže.
Premiér zdôraznil, že migrácia ostáva varovaním pre Európsku úniu, v tejto súvislosti poukázal na situáciu v Líbyi i riziko neregulovaných infiltrácií cez turecko-bulharskú hranicu. "V EÚ prevláda veľká nervozita, jar a leto 2017 môžu mať v prípade migrácie opäť kritický rozsah," upozornil.
Fico pri hodnotení najvýznamnejších momentov zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR v roku 2016 pripomenul, že Slovensko podporilo zintenzívnenie spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti bezpečnosti, takisto deklarovalo, ale aj potvrdilo svoje záväzky.
