Prekvapivo vyhlásil, že svoju kauzu, ktorú sa snažil dlho objasniť a loboval až u pápeža, už považuje za ukončený príbeh.
Ako žijete v súčasnosti?
Teraz je to najmä o uvedení knihy do života. Sú to však také drobné chvíle v mojom živote, ktoré sú pre mňa veľmi cenné. Nežijem už nejakými veľkými víziami, ale skôr pre jednotlivý drobný deň, ktorý tvorí náš život. Keby som mal známkovať ako v škole, poviem, že dobre, lebo lepšie je chválitebne a horšie dostatočne. Ja to cítim, že som v strede.
Kniha je najmä o životných skúškach. Vy ste to tiež nemali jednoduché...
Niekedy akoby to vyznelo tak, že sa musíme ukázať, čo v nás v tom živote je. Niekedy mi to však príde, akoby bol život skôr ako akési plynutie. Keď vstúpite do rieky, aj ona má nejaký svoj pohyb, musíme vedieť, ako v nej plávať a ako v tom priestore existovať. Nedá sa povedať, že život nás skúša, ale učí nás, ako máme žiť, a aby to nebolo úplne ľahké a jednoduché.
Aké máte plány na ďalšie mesiace?
Nemám žiadne plány, žijem zo dňa na deň. Tak jednoducho, ako príde. Snažím sa žiť normálny život a stojím pri ľuďoch, ktorých mám rád a oni majú radi mňa, a to mi stačí. Sú to cenné chvíle v mojom živote, nežijem už nejakými veľkými víziami.
Ako strávite Veľkú noc?
Jednoducho. Musíte si uvedomiť, že kauza Róberta Bezáka je ukončená, reálny Róbert Bezák musí žiť svoj život, ktorý prichádza. Bude to taká Veľká noc, ako budú mať všetci. Doma sa stretneme, možno budú nejaké klobásky, nejaké zajačiky, zelená trávička. Taký život...
Pán Béreš píše, že pápež si na vás vypýtal vaše číslo, keď ste boli na návšteve vo Vatikáne. Čo sa odvtedy zmenilo?
V tej knihe to je napísané tak, ako to bolo, a zároveň tam je aj taká nádej, že sa to všetko vyrieši. Ak by to písal dnes v tejto chvíli, tak by to bol ukončený príbeh.
Mrzí vás to?
Je to ukončený príbeh. Nechcem to hodnotiť morálne ani nijako ináč.
Nechystáte aj vy vašu knihu?
Nechcel by som predbiehať, niečo sa možno chystá, ale to nemôžem povedať nahlas, lebo teraz som prišiel uviesť knihu môjho kamaráta.