Podľa diplomatických zdrojov bude táto otázka aktuálna až po zostavení novej holandskej vlády, ale scenárov je viacero. Aktuálnym prezidentom Euroskupiny, neformálneho zoskupenia ministrov financií členských štátov eurozóny, je už druhýkrát holandský minister financií Dijsselbloem. Dvaapolročný mandát mu vyprší v januári 2018.
Situáciu však zamotali holandské voľby. Z výsledkov je zjavné, že doterajšia koalícia Strany za slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho a Strany práce (PvdA) na zisk parlamentnej väčšiny nebude stačiť. PvdA navyše vo voľbách utrpela debakel a z doterajších 38 mandátov jej zostalo len deväť. Práve z ľavicovej PvdA je minister financií Dijsselbloem.
Podľa diplomatického zdroja z prostredia EÚ by predseda Euroskupiny mal byť ministrom financií, hoci oficiálne pravidlá túto podmienku nevyžadujú. Rovnaký zdroj uviedol, že kým v Holandsku nevznikne nová vláda, Dijsselbloem zostáva šéfom Euroskupiny. Analytici upozorňujú, že výsledok volieb predznamenáva dlhé rokovania o zostavení koalície, ktorá bude musieť obsahovať aspoň štyri strany.
Nejasná zostáva situácia po vzniku nového holandského kabinetu. Jednou z možností je, že Dijsselbloem bude ministrom aj v novej Rutteho vláde a zachová si teda do januára i post lídra Euroskupiny. V prípade, že sa stane ministrom niekto iný, núkajú sa tri možnosti. Členovia eurozóny sa môžu podľa uvedeného diplomatického zdroja "nejako dohodnúť". V hre je možnosť, že ad hoc dohodou ponechajú do konca funkčného obdobia na poste Dijsselbloema, aj keby nebol ministrom.
V závislosti od momentu vzniku novej holandskej vlády by sa predsedom Euroskupiny mohol stať maltský alebo estónsky minister. Oficiálna stránka Rady EÚ uvádza: "Ak predseda nemôže vykonávať svoju funkciu, nahradí ho minister financií štátu, ktorý práve predsedá Rade EÚ. Ak predsedajúci štát nie je členom eurozóny, funkcie sa ujme nasledujúci štát." Rade EÚ tento polrok predsedá Malta a od júla Estónsko, oba štáty sú členmi eurozóny.
Treťou možnosťou je, žeby Dijsselbloem sám z funkcie odstúpil pred koncom mandátu. Vtedy by si museli štáty eurozóny zvoliť nového predsedu. Je to však nepravdepodobné, pretože holandský minister na začiatku roka vyhlásil, že by vo funkcii rád zostal až do konca.
Jeho zámer vytrvať na poste až do januára podporuje aj slovenský minister financií Peter Kažimír, ktorý je jedným z horúcich kandidátov na post šéfa Euroskupiny. Ešte častejšie sa spomína meno španielskeho ministra financií Luisa De Guindosa. Ten je však ministrom vo vratkej stredopravej vláde Mariana Rajoya a socialisti sa sťažujú, že všetky vedúce funkcie v európskych inštitúciách má v súčasnosti pod kontrolou pravica.