„Musia si politické náklady rozmyslieť sami. Či sa pridajú k Robertovi Ficovi a vládnej koalícii, alebo budú naďalej predkladať každého pol roka vlastné návrhy,“ povedal v diskusii na TABLET.TV Juraj Hrabko.
„Politický dôsledok toho, že vláda pripravila celkom nový návrh, je ten, že Ján Budaj môže ten svoj hodiť do koša,“ dodal. Iniciatíva poslanca z klubu OĽaNO totiž v tomto kontexte stratila akúkoľvek šancu na schválenie a otázkou ostáva len to, či parlament prijme návrh vlády, alebo vôbec nič.
Hoci je v Národnej rade dlhé roky bežnou praxou, že vládna koalícia takmer ľubovoľne schvaľuje návrhy v zrýchlenom, skrátenom legislatívnom konaní, Hrabko pripomína, že to tak byť nemá. Skrátené legislatívne konanie je možné len v prípadoch definovaných zákonom a aktuálny vládny návrh podľa neho tieto podmienky nespĺňa. Napriek tomu sa s ním vláda ponáhľa, podľa Hrabka v rozpore s ústavou.
Vládny návrh zrušenia amnestií podľa neho skrýva aj ďalšie úskalie, ktorým je výrazné obmedzenie kompetencií prezidenta v prípade milostí či amnestií. Ak by bol schválený, parlament by spolu s Ústavným súdom mohli zrušiť prezidentovi aj amnestiu či milosť udelenú v budúcnosti.
„Základné otázky sú iba dve. Mimovládni poslanci si musia ujasniť, za čo budú hlasovať. Či sú za to, aby bola prezidentovi odňatá právomoc udeľovať amnestie a milosti a či sú za to, aby túto právomoc vykonávali oni spolu s Ústavným súdom. Pretože z prezidenta de facto robia iba navrhovateľa, berú mu právomoc, ktorú doteraz mal,“ povedal Hrabko s tým, že konečné slovo bude mať v prípade amnestií Ústavný súd spolu s parlamentom. „Parlament nebude môcť konať bez návrhu prezidenta a Ústavný súd nebude môcť konať, keď bude nečinný parlament,“ dodal.
„A druhá otázka, ktorú by si poslanci mali položiť je – a tu sa dotýkame zrušenia amnestií –, či je správne, aby parlament spätne rušil rozhodnutia výkonnej moci a súdov. To je aj podstata návrhu Jána Budaja. Možné to je, ale nepokladám to za správne,“ zdôraznil Hrabko, ktorý spätné rušenie amnestií principiálne odmieta.
Poslanci si podľa neho myslia, že môžu všetko. To by však v právnom štáte platiť nemalo. „Parlament môže prijať novú ústavu, môže zrušiť Ústavný súd aj funkciu prezidenta. Ale vždy to bude platiť iba smerom od momentu nadobudnutia účinnosti do budúcnosti, nikdy nie spätne. Nemôže ani ústavnou väčšinou rušiť rozsudky súdov a rozhodnutia výkonnej moci z minulosti. Lebo potom otvárame nie Pandorinu, ale Mečiarovu skrinku,“ povedal Hrabko.
Ak parlament zruší amnestie spôsobom Roberta Fica, platiť to bude až po odobrení Ústavným súdom SR. Je teda možné, že Ústavný súd zrušenie amnestií neodobrí a v takom prípade nikdy nevstúpi do platnosti.
Ale súdne pokračovanie je podľa Hrabka pravdepodobné aj prípade, že by parlament postupoval cestou Jána Budaja, len právna situácia by bola ešte nejasnejšia. „Skončí sa to tak či onak, jednou či druhou alternatívou, na Európskom súde pre ľudské práva. Ten nemá právomoc zrušenie amnestií zrušiť, ale môže sťažovateľovi uznať, že boli porušené jeho ľudské práva, ako už to spravil v prípade Ivana Lexu,“ uzavrel Hrabko.
Na rozdiel od časti opozície si nemyslí, že by taktika premiéra súvisela s kauzou vymenovania alebo nevymenovania zvyšných troch sudcov Ústavného súdu. Hoci doterajšia prax fungovala tak, že parlament vždy zvolil potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu a prezident z nich vybral polovicu, ktorú vymenoval za sudcov, tentoraz sa tak nestalo.
Prezident uviedol, že s jednou výnimkou kandidáti navrhnutí parlamentom nespĺňajú kritériá na výkon tejto funkcie a odmietol vymenovať troch sudcov. V spore medzi hlavou štátu a parlamentom nakoniec Andrej Kiska navrhol pokračovať tak, že o právny výklad požiadajú Benátsku komisiu.
Tá však už v minulosti vydala stanovisko, ktoré je v rozpore s aktuálnym postupom prezidenta a teraz ho de facto potvrdila. „Prezident podľa môjho názoru urobil chybu, keď sa obrátil na Benátsku komisiu, lebo tá nezvykne meniť svoje názory ako špinavé ponožky a už to rozlúskla v minulosti, keď sa na ňu obrátil exminister Tomáš Borec. Teraz Benátska komisia svoje stanovisko iba potvrdila,“ konštatoval Hrabko.
„Prezident dostal to, čo chcel. Dal verejný prísľub, že bude postupovať podľa stanoviska Benátskej komisie. A to stanovisko sa dá interpretovať iba tak, že si prezident môže vybrať iba z tých kandidátov, ktorých mu navrhol parlament. Bez ohľadu na to, čo si myslí o ich kvalifikácii. To však neznamená, že to prezident musí urobiť hneď,“ povedal Hrabko s tým, že najprv je potrebné, aby Ústavný súd doriešil kauzy, ktoré s vymenovaním sudcov súvisia.
V diskusii sa Hrabko vyjadril aj ku kauze Čistý deň a avizovanej aktivite opozície, ktorá chce v parlamente odvolávať ministra práce Jána Richtera (Smer-SD). „Myslím si, že schôdza prebehne a aj jej výsledok vieme vopred. Mimovládni poslanci dosť silno avizovali, že zbierajú podpisy na odvolanie ministra Jána Richtera. Myslím si, že to dodržia. Musia to urobiť, inak by stratili dôveryhodnosť. Myslím si, že ministrom ostane aj po tejto schôdzi. Ale bude čeliť návrhu na vyslovenie nedôvery,“ povedal Hrabko.
„Čo sa týka Čistého dňa, je v záujme štátu zastaviť to, čo sa deje. Dostáva sa to až do obludných rozmerov, dávno to prekročilo hranice dobrého vkusu. Ja vidím iba jedno riešenie, a to je zavrieť Čistý deň. Bez ohľadu na to, či má pravdu ten, onen alebo tamten. A môže sa všetko postupne v pokoji riešiť. Čistý deň je veľmi pošpinený, a to bez ohľadu na to, kto ho pošpinil,“ konštatoval Hrabko.
