Čo tieto pergameny staré dvetisíc rokov ukrývajú? Môžu ohroziť kresťanstvo? Kto ich napísal a prečo ich ukryl v jaskyniach? Dozviete sa v pokračovaní nášho seriálu Najväčšie záhady sveta.
Beduínske šťastie
Píše sa rok 1947 a beduínski pastieri v snahe nájsť zatúlanú ovečku hádžu kamene do jedného z čiernych otvorov početných jaskýň, ktoré obklopujú severozápadný breh Mŕtveho mora. V tom sa ozve niečo nečakané. Namiesto klasického zvuku dopadu kamienka začujú rachot črepín. Zvedavo teda nahliadnu dnu a v tme vidia obrysy mnohých kamenných nádob. V nich nájdu na pohľad bezcenné zvitky pergamenu. Pastieri si časť z nich zoberú so sebou, chcú ich ukázať rodine a možno si z kože neskôr vyrobia remienky na topánky. Nemajú ani poňatia, aký obrovský poklad práve našli!
Zanesú ich k mužovi prezývanému Kando - betlehemskému obuvníkovi, ktorý si privyrába aj kupčením so starožitnosťami, a ten ich kúpi. Keďže nevedia, že predávajú jeden z najdôležitejších archeologických objavov všetkých čias, uspokoja sa so smiešnou sumou 35 dolárov.
Zvitky uchvátili aj pozornosť amerického archeológa Johna C. Trevera. „Bol som prvým Američanom, ktorý zvitky videl. V roku 1948 mi ich priniesli, aby som ich ohodnotil a vyfotografoval. Okamžite som rozpoznal, že pochádzajú z druhého až prvého storočia pred Kristom. Najstarším zvitkom je dnes už slávny zvitok nazvaný Izaiáš A. Z historického hľadiska sú tieto zvitky bezcenné, napriek tomu ide o najúžasnejší biblický rukopis všetkých čias,“ povedal v americkom dokumentárnom seriáli Veľké záhady.
Najstaršia biblia
Dnes, 70 rokov po prvom náleze vieme, že zvitky z roku 1947 nie sú jediné, ktoré oblasť Mŕtveho mora vydala. Strhla sa tam doslova zvitková horúčka, počas ktorej odborníci a miestne kmene beduínov súťažili, kto a koľko zvitkov nájde. V jedenástich jaskyniach našli spolu až 972 rukopisov buď vo forme zvitkov, alebo ich zvyškov. Väčšina z nich bola spísaná medzi rokmi 200 pred Kristom až 68 rokov po Kristovi, keď bol Kumrán počas židovského povstania zničený Rimanmi. Dnes sú vzácne zvitky uložené v trezoroch izraelských múzeí.
Spisy sú napísané v hebrejčine, aramejčine a gréčtine a ich obsah tvoria biblické a ďalšie náboženské texty a taktiež spisy sektárske - teda spisy o fungovaní esénskej komunity, ktorá ich napísala. Prečo sú však tieto zvitky zatuchnutej jahňacej kože také vzácne? Napríklad preto, že obsahujú rukopisy každej jednej biblickej knihy, ako sú Kniha Izaiáš, Kniha proroka Jeremiáša, Deuteronomium, Žalmy, Genesis a Exodus a iných, s výnimkou knihy Ester. Dovtedy sa za najstaršiu verziu Starého zákona považovala kompletná verzia pochádzajúca z roku 890 po Kristovi! Zrazu prišli texty, ktoré siahali až do obdobia druhého storočia pred Kristom a preniesli svet o 11 storočí bližšie k časom, keď sa zaznamenané udalosti naozaj odohrávali. Obrovským prekvapením bolo, že napriek tisíckam prekladov do iných jazykov a prepisom je dnešný text Starého zákona oproti pôvodnému takmer nezmenený. Aj obsah Biblie vydanej tento rok je s určitosťou starý niekoľko tisícročí.
Ukradnutá viera?
Po svete sa však šíria dohady, že Vatikán bráni úplnému preloženiu zvitkov, pretože obsahujú prevratné informácie o prvotnom kresťanstve a odkrývajú inú pravdu. Môžu dokazovať vraj to, že pôvodcom kresťanstva nie je Ježiš, ale že kresťanská viera je okopírovaná od viery esénov. Kto vlastne boli eséni, alebo ak chcete kumránska komunita? Nájdené sektárske zvitky naznačujú jej smerovanie. Eséni neobetovali v chráme, ale odišli z Jeruzalema, pretože si mysleli, že sa židovstvo uberá nedobrým smerom. Žili na púšti, aby tu boli bližšie Bohu. Bola to apokalyptická židovská komunita, ktorá žila veľmi asketickým životom a očakávala príchod Mesiáša, dokonca dvoch. Boli k sebe veľmi prísni, postili sa, praktizovali očistné rituály, veľmi veľa sa modlili a čítali a prepisovali sväté písmo.V oblasti Kumránu žili od druhého storočia pred Kristom až do roku 68 po Kristovi. Podľa Damašského dokumentu založil komunitu esénov Učiteľ spravodlivosti.
Dodnes nie je jasné, o aké historické osoby šlo. Niektoré zdroje spájajú Učiteľa spravodlivosti so samotným Ježišom. Prečo? Kládol dôraz na chudobu rovnako ako eséni. Mal dvanásť apoštolov a rovnako medzi esénmi viedlo komunitu 12 laických nasledovateľov vodcu. Keďže sa dokonca niektoré texty na zvitkoch veľmi zhodujú s kresťanským učením, krátko po ich objavení sa začali množiť názory, že Ježiš bol esén.
Jaskyne ešte nevydali všetky svedectvá
Eséni a kresťania
Je pravda, že kresťanstvo s učením esénov spájalo okrem iného aj očakávanie Božieho kráľovstva. Iné typicky esénske veci, ako napríklad žitie v uzavretom spoločenstve či odpor ku všetkému, čo sa nezhoduje s ich názormi, však Ježiš vyslovene odmietal. Naopak, prikazoval milovať všetkých ľudí vrátane nepriateľov a často vystupoval a kázal na verejnosti. Sám sa stretával s hriešnikmi, čo by bolo pre esénov neprípustné. Čo však majú znamenať všetky tie podobnosti?
Anglický archeológ John Allegro, ktorý sa venoval výskumu zvitkov, hlásal, že kresťanstvo je iba napodobeninou viery, ktorú vyznáva kumránska komunita. Istý čas jeho názory iní odborníci počúvali, potom si však kariéru zruinoval, keď publikoval text, v ktorom tvrdil, že kresťania sú sekta, ktorá vznikla po požití halucinogénnych húb. V každom prípade nápadnú podobnosť viery esénov a Krista nemožno poprieť. Vysvetlenie možno nájsť aj vo fakte, že po tom, ako sa rozšírila zvesť o príchode Mesiáša, niektorí eséni konvertovali na kresťanstvo – preto tá podobnosť v jazyku a myšlienkach. Aj keď je teórií mnoho, správy o tom, že by kresťania boli iba akousi odnožou esénov, alebo že by im ukradli vieru, neboli nikdy podložené.
Tajomstvo
Do karát rôznym teóriám o nebezpečenstve textov pre kresťanstvo hrá aj fakt, že sa zvitky po ich objavení neprekladali. Dostalo sa k nim iba pár vedcov a ostatní ľudia si mohli akurát tak domýšľať, čo sa v nich nachádza. Na svetlo sveta sa dostávali iba veľmi pomaly. V roku 1958 tím amerických vedcov publikoval sedem preložených zvitkov a odvtedy sa verejnosť nič viac nedozvedela. Začali sa preto množiť špekulácie, že ukrývajú niečo, čo ľudia vidieť nemajú. Obsahujú zvitky naozaj niečo, čoho by sa kresťanstvo malo obávať? Nuž, dnes je preložených už viac ako 40 zvitkov a nenachádza sa v nich nič, čo by mohlo byť zdrojom senzácií. Pravdou však zostáva, že mnoho fragmentov zvitkov, ktoré vedci skladajú kúsok po kúsku ako puzzle, zostáva stále nepreložených alebo nečitateľných.
Verí sa, že okolie Mŕtveho mora ešte nevydalo všetky zvitky a tie najdôležitejšie stále čakajú na svoje odhalenie. Dôkazom je aj ďalšia jaskyňa, ktorú archeológovia objavili v tomto roku. Kedysi tiež slúžila ako úložisko zvitkov od Mŕtveho mora. Namiesto nich tam archeológovia našli železné krompáče, ktoré svedčili o tom, že jaskyňu už predtým niekto vykradol. Čo ak sa tie najhlavnejšie časti starobylých textov nachádzajú v nejakej súkromnej zbierke, alebo sa ešte naozaj nenašli? Práve tie môžu byť najdôležitejšie zo všetkých.
Pre esénov boli najdôležitejšie pravidlá, pre kresťanov láska k blížnemu
Biblista Jozef Jančovič
Medzi zvitkami od Mŕtveho mora sa našli mnohé biblické spisy, ale iba starozákonné, nič kresťanské. Napriek tomu konšpiračné teórie začali spájať kumráncov, radikálnych esénov s kresťanmi a Ježišom.
„Títo eséni mali veľmi zaujímavú apokalyptickú teológiu, ale veľmi prísne zameranú okrem modlitby a čítania Božieho slova na rituálne očisťovanie a pôsty. Už v tom môžeme vidieť zásadný rozdiel oproti Ježišovi a kresťanstvu. Ježiš očisťovanie a pôsty neabsolutizoval. Eséni boli napríklad takí striktní, že ak by počas šabatu padlo do studne zviera, nechali by ho tam zahynúť, pretože v tento posvätný deň sa nesmel zachrániť život. Ježiš bol naopak v pohľade na sobotu pomerne benevolentný, veď v ten deň robil zázraky a bol za to kritizovaný,“ vysvetľuje biblista Jančovič.
Samozrejme, svet sa nevyhol teóriám, že kresťania sa od tejto esénskej vetvy inšpirovali. „Možno povedať, že v jazyku esénov vo zvitkoch a v jazyku pisateľov Nového zákona, nájdeme isté styčné body. Napríklad slovné spojenie synovia svetla alebo preferovanie výrazov ako chudobní, svätí a Duch Svätý. To však neznamená, že by jedni od druhých opisovali, ale že čerpali zo spoločnej tradície. Pre všetky tieto podobnosti sa od 50. rokov šírili veľmi odvážne teórie, ktoré hovorili, že existuje priama súvislosť kresťanov s esénmi. A pretože bolo prekladanie a publikovanie zvitkov kvôli ich rekonštrukcii z mnohých rozkúskovaných častí veľmi pomalé, dávalo to živnú pôdu pre rôzne konšpirácie. Dnes sa seriózna veda nad tým všetkým usmieva. Aj keď sú porovnávania esénov a kresťanov zaujímavé, priama súvislosť a ovplyvňovanie medzi nimi nie je,“ objasňuje Jančovič.
