Často totiž žijú veľmi rýchlo a na plecia si naložia až príliš veľa povinností. A práve neustály stres a psychické vyčerpanie môže podľa mnohých odborníkov spôsobiť vážne zdravotné problémy, ako aj zaťažiť a ohroziť správne fungovanie srdca. Na to, aký vplyv mohla mať psychika v prípade smrti politika a bývalého markizáka Roba Beňa († 54), sa Nový Čas spýtal psychológa Františka Skokana.
Môže psychická záťaž spôsobiť ochorenie srdca?
Záťaž nemusí byť len fyzická. Tá psychická má na organizmus rovnaký efekt, ako keby sme sa zaťažili nejakou ťažkou manuálnou prácou. Veľa ľudí si to však nechce pripustiť, ale psychika stojí za mnohými zdravotnými problémami. Najmä ak si nedáme povedať a neustále sa vystavujeme stresu. Ak ten prejde až do chronického štádia, môže sa to skončiť smrťou.
Čo hovoríte na prípad Roba Beňa († 54)?
O smrti pána Beňa som sa dozvedel včera. Musím povedať, že toľko aktivít ako mal on, to je veľmi výrazná záťaž. On v podstate urobil sám zo seba otroka, veľmi veľa si toho naložil. Možno, keď bol ešte mladší, tak sa to dalo zvládnuť, avšak s pribúdajúcim vekom musí človek od viacerých vecí upustiť a venovať sa skôr jednej, dvom veciam poriadne. Keď si to zoberieme štatisticky, tak najmä muži okolo 50-ky trpia problémami so srdcom.
Uvedomuje si človek, že jeho zdravie je v ohrození?
Väčšina ľudí v takejto situácii o prílišnej záťaži, ktorú majú, aj o tom, čo to môže spôsobiť, vie. Napriek tomu však pokračujú vo svojich aktivitách, akoby už inak nevedeli fungovať. Sú zvyknutí na adrenalín, ktorý sa spája s týmto životným štýlom. Niekedy za tým môže byť aj potreba obdivu od svojho okolia, napríklad za to, že zvládajú toľko vecí.
Ako možno predísť týmto zdravotným ťažkostiam?
Ľudia by sa mali pozrieť na seba a uvedomiť si, že už nemajú 25 rokov, a že tá fyzická sila už jednoducho nie je na vrchole ako v tom veku. Najmä pre mužský svet je typické, že si nechcú priznať, že starnú. Naopak, stále si dokazujú, že sú stále dostatočne výkonní. Bojujú sami proti sebe, väčšinou však ide o vopred prehratý boj. Treba si rozložiť sily, venovať sa menej veciam, prípadne nerobiť všetko sám, ale požiadať o pomoc.
Prečo pacienti často nutnú operáciu odkladajú?
Prvý problém je zvyk na adrenalínový spôsob života, ktorého sa ťažko vzdáva. Druhým veľkým hráčom je strach. Človek sa bojí aj pred malými chirurgickými zákrokmi, že sa niečo môže stať. A operácia srdca - to je vážna vec, preto strach, že to zle dopadne, je naozaj veľký. Keď sa tieto dve veci zmiešajú dohromady, človek si to akútne ohrozenie akosi prestane uvedomovať. Lenže o srdce sa treba starať. Je to motor nášho organizmu, ktorý keď stále vytáčame na vysoké obrátky, dôjde k jeho zlyhaniu.
