Taký je totiž výsledok dohody medzi koalíciou a opozíciou. Mimokoaliční poslanci si zároveň stanovili niekoľko podmienok, po splnení ktorých podporia aj vládny návrh na zrušenie amnestií. Nový Čas sa pozrel, čo sa po zrušení amnestií stane a kto všetko sa môže následne postaviť pred súd.
Od začiatku debaty o rušení Mečiarových amnestií sa odborníci nevedia dohodnúť, či už skutok nie je premlčaný alebo lehota, kedy amnestie platia, sa na premlčaciu lehotu nevzťahuje. To má jednoznačne určiť návrh na zrušenie amnestií. Opozícia tiež chce dosiahnuť, aby sa amnestie naozaj zrušili, Fica totiž podozrievali, že ide skôr o divadlo. Celkovo tak predložili päť výhrad voči vládnemu návrhu na zrušenie amnestií. Ak ich vláda splní, sú ochotní ich podporiť. „Budeme hlasovať len za také znenie, o ktorom budú poslanci presvedčení, že smeruje k skutočnému, nie fiktívnemu zrušeniu Mečiarových amnestií,“ povedal Ján Budaj, ktorý pôvodne predložil vlastný návrh. Ten však nemá šancu získať v parlamente potrebných 90 hlasov. Súčasťou návrhu je nielen zrušenie Mečiarových amnestií, ale aj zrušenie milosti Michalovi Kováčovi ml. jeho otcom v kauze Technopol. Kováč vtedy omilostil aj ďalších vrátane Mariána Kočnera. Šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič vyhlásil, že koalícia až na kauzu Technopol nemá problém ich požiadavky splniť.
Vladimír Mečiar, premiér
Premiér Mečiar (74) ako zastupujúci prezident vydal v roku 1998 amnestie, ktoré pred spravodlivosťou ochránili strojcov a vykonávateľov únosu syna prezidenta Michala Kováča († 86). Sám roky spochybňoval, že šlo vôbec o únos. Amnestiami chcel podľa vlastných slov upokojiť situáciu v krajine. Podľa viacerých právnikov by sa po prípadnom zrušení amnestií malo pokračovať tam, kde vec zamrzla. A to obžalobou z roku 2000, ktorá pre amnestie skončila v trezore súdu. Mečiar medzi menoslovom nefiguruje. Podľa obžaloby však o únose vedel od Ivana Lexu.
Ivan Lexa, šéf SIS
Vtedajší šéf SIS Ivan Lexa (55) je podľa obžaloby strojca únosu. Celý čas bol podľa nej o akcii podrobne informovaný. Za trestný čin zavlečenia do cudziny mu vtedy hrozilo 10 až 15 rokov väzenia. Keď ho prvý raz prepustili z väzby, rozhodol sa v roku 2000 ujsť do zahraničia. Chytili ho v Juhoafrickej republike. Odvtedy sa postavil pred súd vo viacerých kauzách, vždy vyviazol ako nevinný. Lexa v súčasnosti podniká v hotelierstve a má ranč s koňmi. Nedávno sa vrátil z Mexika.
Gustáv Krajči, minister vnútra
Mečiarove amnestie sa netýkali len únosu, ale aj kauzy zmareného referenda z roku 1997. Vtedajšieho ministra vnútra Gustáva Krajčiho (65) vyšetrovali za to, že sa dva dni pred referendom na vlastnú zodpovednosť rozhodol, že vyškrtne jednu zo štyroch otázok, na ktorú mali obyvatelia odpovedať. Týkala sa priamej voľby prezidenta. Ústredná referendová komisia rozhodla, že bolo zmarené a na Krajčiho podala trestné oznámenie. Amnestie však vyšetrovanie zastavili.
Ďalší 12 obžalovaní
Spolu s Lexom sú v spiacej žalobe spomínaní ďalší dvanásti ľudia. Členovia SIS, ale aj päť civilov. Kováča sledovali a 31. augusta 1995 zablokovali autami, so zbraňou v ruke ho naložili, dali mu vrece na hlavu a putá a opili ho . Následne Kováča ml. zavliekli do rakúskeho Hainburgu. Pri výsluchoch sedem aktérov na čele s Lexom odmietlo vypovedať. Ďalší vinu popreli alebo sa vyhovorili, že len plnili rozkazy.
Oskar Fegyveres, svedok
Kľúčový svedok únosu. Ako radový člen SIS mal na starosti sledovanie Kováča ml. Niekoľko mesiacov po únose sa rozhodol prehovoriť. Na polícii vypovedal o okolnostiach únosu a potvrdil, že ho vykonali príslušníci SIS. Ihneď potom zo strachu o vlastný život opustil krajinu. Spojkou sa mu stal Robert Remiáš. Prezident Michal Kováč sa mu rozhodol v tomto prípade udeliť amnestiu, a preto sa ani neobjavil na zozname obžalovaných.
Vrahovia Remiáša
Robert Remiáš († 25) bol spojkou Fegyveresa po tom, čo opustil krajinu. Zavraždili ho v apríli 1996 v Bratislave. Práve túžba tajnej služby po Fegyveresovi mala stáť za výbuchom Remiášovho auta. Priamy súvis jeho smrti a únosu prezidentovho syna potvrdzujú výpovede vtedajších vyšetrovateľov, ale aj bývalého bossa slovenskej mafie Mikuláša Černáka. SIS a podsvetie mali podľa nich blízky vzťah a robili si protislužby. Smrť Remiáša sa znovu vyšetruje od minulého roka, predseda Mostu Béla Bugár si myslí, že otvorenie kauzy únosu by mohlo priniesť viac svetla aj do tohto prípadu.
Michal Kováč ml., zavlečený
Dôvodom zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska malo byť to, aby ho následne vydali do Mníchova, kde ho vyšetrovali za podvod v kauze Technopol. Keď Rakúšania zisitili, že bol zavlečený, vrátili ho späť na Slovensko. Keď chcel dobrovoľne ísť vypovedať, na hranici mu ako stíhanej osobe odobrali pas. Prezident Kováč mu dal milosť v decembri 1997 a vďaka tomu mohol vycestovať do Nemecka. Tamojší súd následne stíhanie zastavil.
Marián Kočner, podnikateľ
Exprezident v tomto prípade udelil skôr ďalšie dve milosti. Jednu aj Mariánovi Kočnerovi, známemu z mafiánskych zoznamov. Tieto sa návrhu na zrušenie amnestií netýkajú. „Na čo mám odpovedať, kto mal spreneveriť nejaké peniaze? Pán Mečiar toho narozprával. Neviem o tom, že by sme spreneverili nejaké peniaze, neviem, odkiaľ pán Mečiar čerpá informácie,“ reagoval Kočner na kauzu.
Čo prekáža Kiskovi?
-návrh nevysvetľuje, prečo sa v kauze Technopol ide rušiť len milosť Kováča ml., a nie napríklad Kočnera.
-možnosti rozhodovania ústavných sudcov by mali byť obmedzené na otázku, či parlament dostatočne odôvodnil zrušenie amnestie.
-nie je doriešené, či by na prezidenta pre takúto amnestiu mala byť automatický podaná obžaloba.
5 pripomienok opozície
1. skutky zavlečenia Michala Kováča ml. a vraždy Roberta Remiáša nebudú brané ako premlčané
2. okrem Kováča sa zrušia milosti všetkým z kauzy Technopol, aj Mariánovi Kočnerovi
3. Ústavný súd nemá o amnestiách rozhodovať automaticky, ale až keď sa naň obráti 30 poslancov
4. koalícia a opozícia sa dohodnú na zástupcovi parlamentu pred Ústavným súdom
5. vedľajším účastníkom konania pred súdom má byť aj prezident a vláda
