Zrýchlený postup pri zmene Ústavy SR vo štvrtok na návrh vlády odporučil plénu Ústavnoprávny výbor NR SR hlasmi koaličných poslancov. Opozícia skrátené konanie odmieta, na jeho presadenie však koalícii stačia vlastné hlasy.
"Je vo verejnom záujme vyrovnať sa s amnestiami čo najskôr, preto vláda navrhuje skrátené legislatívne konanie," vysvetlila na výbore ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Ondrej Dostál (SaS) však upozornil, že Rokovací poriadok NR SR jasne stanovuje podmienky, kedy možno pristúpiť ku skrátenému konaniu. "Vo vládnom návrhu som ich ale nenašiel. Nerozumiem ani politickej logike, že sa amnestie odmietali zrušiť celé roky a zrazu je to tak naliehavé, že to musíme schváliť v skrátenom konaní," odkázal Dostál s tým, že skrátené konanie pri zmene Ústavy SR bez mimoriadnych okolností je ako narábať s trhacím kalendárom.
Žitňanská priznala, že nie je veľký fanúšik skrátených konaní. "Vnímam a cítim to ako mimoriadnu situáciu, politicky áno. V spoločnosti aj na politickej scéne existuje nejaké momentum a aj keď sa zrodilo po 20 rokoch, tak je všeobecná vôľa presadiť zrušenie Mečiarových amnestií. Neviem si predstaviť, žeby koalícia po tom, ako našla zhodu, prišla s tým, že pripraví návrh, dá ho na pripomienkovanie a keď všetko dobre pôjde, v júni pôjde do prvého a v septembri do druhého čítania. Na momentum treba zareagovať a využiť ho," myslí si ministerka.
Alojzovi Baránikovi (SaS) sa nepáči, že o prípadnom zrušení amnestií parlamentom majú rozhodovať aj ústavní sudcovia, ktorí sú zaujatí, keďže mali v minulosti väzby na HZDS. Predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) povedal, že verdikty ÚS sa vždy rešpektoval a napádať sudcov je nemiestne. "ÚS je obsadený tak, ako je," povedal.
Žitňanská tu zdôraznila, že už existujú pravidlá na riešenie zaujatosti sudcov. "Vnímam to ako dôležitú otázku. Ale určite rozumieme, že politické a právne vnímanie zaujatosti je trošku iná kategória," konštatovala.
Zástupcovia parlamentných strán sa v utorok (21. 3.) na poslaneckom grémiu dohodli, že rokovanie o koaličnom návrhu na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara sa posúva o týždeň, na pôde parlamentu sa začne až v utorok 28. marca. Opozícia vládnu iniciatívu podporí, má však päť pripomienok, ktorými podmieňuje svoje kladné hlasovanie.
Prvou je zábezpeka, že nebude možné brať amnestované skutky ako premlčané. Druhá pripomienka hovorí o spoločnej politickej dohode koalície a opozície na tom, kto bude parlament zastupovať v tejto veci pred Ústavným súdom (ÚS) SR. Opozícia žiada, aby to bola dôrazná obhajoba zrušenia amnestií a aby zástupca mohol predkladať námietky zaujatosti voči niektorým ústavným sudcom.
Ďalšia podmienka opozície je, aby sa nerušila len milosť exprezidenta Michala Kováča voči jeho synovi, ale voči všetkým, ktorým ju vtedy pre kauzu Technopol udelil. Omilostený bol napr. aj podnikateľ Marián Kočner. Štvrtou pripomienkou je, aby ÚS nezačal o amnestiách konať ex offo, ale až v prípade, ak sa naň obráti 30 poslancov NR SR. Piata pripomienka znie, aby vedľajším účastníkom konania pred ÚS bol prezident SR aj vláda. Opozícia tvrdí, že zo strany koalície predbežne padlo kladné stanovisko k štyrom pripomienkam, okrem tej, ktorá sa týka milostí v kauze Technopol.
"Budeme hlasovať len za také znenie, o ktorom budú poslanci presvedčení, že smeruje k skutočnému nie fiktívnemu zrušeniu Mečiarových amnestií," deklaroval Ján Budaj (OĽaNO-NOVA). "Naozaj sa chceme dohodnúť. Ak nám schvália pripomienky, bude zjavné, že to myslia vážne," doplnil líder Sme rodina Boris Kollár.
Koaličné riešenie zrušenia amnestií pozostáva z viacerých zmien, ktoré sa majú prijať v zrýchlenom režime. Národná rada SR má zmenami v Ústave SR dostať právomoc zrušiť amnestie a milosti prezidenta SR. Následne by mohla pristúpiť k zrušeniu Mečiarových amnestií. Rozhodnutie parlamentu má potom preskúmať Ústavný súd SR. Keď ho odobrí, bude platné.
