Výnimkou je očkovanie proti osýpkam, ružienke a mumpsu (MMR). Nižšia zaočkovanosť sa týka detí narodených v roku 2014, priblížila pre TASR hovorkyňa Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Zuzana Drobová. Ide o trojzložkovú očkovaciu látku, ktorá by sa mala deťom podávať medzi 14. a 17. mesiacom života. Preočkovanie je v 11 rokoch. Odporcovia očkovania tvrdia, že sa môže podpísať pod vznik autizmu. ÚVZ SR už v minulosti poukázal na viacero svetových štúdií, ktoré to nepotvrdili.
Pokles zaočkovanosti pod 95 percent nezaručuje podľa epidemiológov udržanie kolektívnej imunity. "Pri zavlečení ochorení, ako napríklad osýpky, do prostredia, kde je viacero vnímavých osôb (nezaočkované osoby z dôvodu veku alebo z dôvodu kontraindikácie, alebo osoby, ktoré neprekonali ochorenie na osýpky), môže vyvolať vznik epidémie," vysvetlila Drobová.
Vysvetlila, že vírus alebo baktéria potrebujú hostiteľa, aby sa mohli množiť a šíriť. "Čím viac hostiteľov, tým lepšie sa môžu šíriť a zároveň sa môžu vyvíjať, aby unikli imunitnému systému hostiteľa," doplnila.
Okrem spomínaného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke slovenskí rodičia podľa dát ÚVZ SR často odmietajú aj očkovanie hexavakcínou. Tou sa očkuje proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, žltačke typu B, invazívnym hemofilovým nákazám. Rovnako tak robia aj pri očkovaní proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Pravidelné povinné očkovanie detí lekári na Slovensku vykonávajú proti desiatim infekciám, a to proti osýpkam, príušniciam a rubeole, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám a pneumokokovým invazívnym infekciám.
