Exposlanec za HZDS sa paradoxne do pamäti širokej verejnosti zapísal ako ostrý kritik svojho bývalého straníckeho šéfa. Jeho meno koncom 90. rokov zarezonovalo v kauze nezákonného odobratia poslaneckého mandátu. V tom čase sa Gauliedera zastal šéf KDH Ján Čarnogurský (73). Ivan Gašparovič, ktorý bol vtedy predsedom NR SR a z parlamentu Gauliedera protiprávne vykopol, nenašiel ani slovo ľútosti.
Rané obdobie slovenského štátu bolo poriadne búrlivé! Divoké deväťdesiatky priniesli únos Michala Kováča ml., smrť Róberta Remiáša, Mečiarove kontroverzné amnestie, ale aj kauzu dnes už zosnulého Františka Gauliedera. Exposlanec v 90. rokoch drel parlamentné lavice za HZDS, ktoré ale ihneď po vstupe do jeho radov zavalil drsnou kritikou. Parlamentné časy sa pre Gauliedera poriadne skomplikovali po tom, ako vtedajší šéf Národnej rady Ivan Gašparovič dostal list údajne podpísaný Gauliederom. Ten sa v ňom mal dobrovoľne vzdať poslaneckého mandátu. Poslanec toto tvrdenie rázne dementoval.
Kolegovia spomínajú
Na divokú kauzu okolo mena Františka Gauliedera s horkou slinou na jazyku spomína aj expolitik Milan Kňažko (71). „Je to niečo hrozné. Mal to nešťastie, že napriek tomu, že bol prítomný v parlamente a že sa bránil, že nechce odísť z parlamentu, ho vylúčili,“ zaspomínal herec. Národniar a parlamentný pamätník Anton Hrnko (62) mal ku Gauliederovi blízky vzťah. „V parlamente sme sa priatelili, aj keď sme mali rôzne názory na politiku. Keď ho vytlačili z parlamentu, tak som sa vtedy dostal do opozície voči HZDS,“ načrel do minulosti pamätník.
Ivan Gašparovič (75), ktorého meno zohralo výraznú úlohu v Gauliederovom vyhodení z parlamentu, adresoval rodine zosnulého expolitika stručný a chladný odkaz. „Rodine pána Gauliedera vyjadrujem úprimnú sústrasť,“ vyjadril sa exprezident.
Kauza Gaulieder
- 20. 11. 1996 - predseda NR SR Ivan Gašparovič (75) dostal správu, kde Gaulieder uviedol, že sa mandátu poslanca nevzdáva
- 28. 11. 1996 - Gašparovič dostal list podpísaný Gauliederom, v ktorom sa vzdal mandátu
- 4. 12. 1996 - Gašparovič dostal od Gauliedera správu, že list, v ktorom sa vzdáva mandátu, nikdy neposlal
- Mandátový a imunitný výbor (MIV) prijal uznesenie, v ktorom bral na vedomie, že sa Gaulieder vzdal mandátu. Uznesenie prijali výhradne poslanci HZDS – v MIV mali väčšinu.
- 4. 12. 1996 - uznesenie bolo predložené NR SR a Gauliedera zbavili mandátu
- Na Gauliederovo miesto nastúpil Ján Belan z HZDS, ktorý sa tak vyhol trestnému stíhaniu za ťažké ublíženie na zdraví. V minulosti zrazil ženu.
- 16. 12. 1996 - František Gaulieder podal podnet na Ústavný súd SR.
- V júli 1997 Ústavný súd rozhodol, že Národná rada porušila Gauliederove práva. Štát mu po sťažnosti na Európskom súde vyplatil odškodné 30-tisíc eur.
