Tajomný kaštieľ sa nachádza v Betliari neďaleko Rožňavy na juhovýchode Slovenska. Po príchode na miesto prechádzame historickým parkom, kde sa rozpína kaštieľ šľachtického rodu Andrássyovcov, ktorý svoj terajší charakter získal po prestavbe v r. 1880 - 1886. Pred obrovskými vstupnými dverami nás už víta kurátorka a zástupkyňa riaditeľa Tímea Mátéová.
„Andrássyovcov považujeme za jedných z najvýznamnejších aristokratov v dejinách Uhorska. Nezdržiavali sa tu počas celého roka, kaštieľ v Betliari bol ich letným rodinným sídlom,“ vysvetľuje nám mladá žena a pokračuje: „Odohrávali sa tu veľkolepé poľovačky na medvede. Bola to vždy vychýrená udalosť a väčšina predstaviteľov uhorskej i zahraničnej aristokracie ulovila svojho prvého medveďa práve tu u Andrássyovcov,“ hovorí Mátéová.
Realita
Nakoľko sa jojkársky seriál inšpiroval skutočnosťou? Už vo vstupných priestoroch kaštieľa na prízemí sa naživo zoznamujeme s tmavou chodbou, kde sa v úvodnej časti seriálu detektív Marton zoznamuje so svojským komorníkom Hubertom (Filip Kaňkovský).
Portréty niekdajších významných šľachticov, ich manželiek a rodinných príslušníkov rozvešané po stenách vzbudzujú prirodzený rešpekt. V momente si uvedomíme, ako nápadne sa ponáša seriálový gróf Wisniewski (Łukasz Kos) na skutočného Gejzu Andrássyho, ktorý tu pred sto rokmi rád trávil letné radovánky so svojou rodinou a priateľmi. Seriáloví herci sa tak pod šikovnými rukami maskérok a kostymérok premenili aspoň na chvílu na Andrássyovcov a vrátili nás do napínavej minulosti.
Gróf vizionár
Našej pozornosti neunikne ani Červený salónik, v ktorom seriálový gróf prijíma vzácne návštevy. Od kurátorky sa dozvedáme, že pred storočím tu podobne „úradoval“ skutočný šľachtic Emanuel Andrássy, ktorého prezývali aj Železný gróf pre jeho podnikateľské aktivity v oblasti baníctva a hutníctva. „Andrássyovci boli žúrmeni, boli významnými zberateľmi a podporovateľmi umenia, vášnivými cestovateľmi a poľovníkmi, ale venovali sa tiež politike a filantropii...“ približuje nám Mátéová, pričom s viac ako podobnými reáliami sa neodškriepiteľne stretávame aj v jojkárskom seriáli 1890.
Keď zastaneme pohľadom na portréte Gejzu Andrássyho, Emanuelovom synovi, naša teória sa len potvrdí. „Aj Gejza bol významným cestovateľom, úspešným podnikateľom, politikom, športovcom, a poľovníkom, ale aj milovníkom života a žien. V Uhorsku udomácnil dovtedy neznáme športy ako jazdecké pólo, golf, jachting, ale venoval sa aj amatérskej fotografii a umeniu.“
Nadšený Koleník
Betliarsky kaštieľ nadchol aj hlavného hrdinu, detektíva Jánosa Martona. „Koleník bol nadšený, o všetko sa zaujímal a veľmi sa mu tu páčilo,“ spomína Mátéová. Ale keďže všetky exponáty sú jedinečné kúsky s významnou historickou hodnotou, objavili sa počas nakrúcania aj momenty, keď museli kurátorky hercov napomínať. „Pravidlá sme mali nastavené tak, že nami vytipovaný nábytok mohli používať len počas skúšok a ostrej klapky. V prestávkach ani mimo nakrúcania nemohli sedieť na stoličkách, pohovkách či posteliach,“ oboznamuje nás ďalej. A upozorneniu sa teda nevyhol ani Koleník, ktorý si chcel posedieť na starodávnej pohovke zo začiatku 18. storočia.
„Všetko, čo divák v seriáli vidí, patrí do zbierkového fondu múzea Betliar. Ale pri nakrúcaní sa herci dotýkali len hráčskych rekvizít, ktoré si priniesol štáb, keďže naše exponáty sú vzácne. Ak vidíte na obrazovke hercov rozbíjať poháre, vázy alebo taniere, samozrejme, nejde o originály, ale rekvizity napríklad zo starožitníctva.“
Keďže počas nakrúcania nie je amatérskych hercov nikdy dosť, štáb oslovil na spoluprácu aj ju. „V prvej časti som si zahrala dievča s pokazenými zubami, ktoré sa na železničnej stanici usmieva na Koleníka. Maskéri mi naniesli na chrup špeciálne farby, ktoré mi vydržali na zuboch celý deň, a potom mi museli dávať farbu dole liehom. Naša reštaurátorka Anna Lachová hrala slúžku, ktorá sa objavuje takmer vo všetkých častiach seriálu,“ hovorí so smiechom.
Nekonečné večere
Väčšina seriálových scén sa odohráva aj v jedálni, kde sa aristokracia stretávala. „Večere u Andrássyovcov niekedy trvali aj päť hodín, keďže sa podávalo aj dvadsať chodov,“ šokuje kurátorka. Jedáleň je jednou z vyše 50 obytných miestností, ktoré kaštieľ ponúka, teda ak nerátame 16 honosných kúpeľní, za ktoré by sa Andrássyovci nemuseli hanbiť ani dnes.
Na prelome 19. a 20. storočia si šľachta užívala luxus ako ústredné kúrenie, elektrické poistky, vodovodné kohútiky so studenou i teplou vodou, splachovacie záchody a bidety či telefón. „Seriálové liatinové radiátory, ktoré boli neprajníkmi ostro kritizované, sú teda naozaj pôvodné a k životu aristokracie patrilo aj konzumovanie exotického ovocia. To všetko Andrássyovci už dávno mali!“ Kurátorky spolu s riaditeľom kaštieľa Júliusom Barczim boli ako odborní konzultanti seriálu tvorcom neustále k dispozícii.
Herci mrzli
Keďže životnosť vystavených exponátov v kaštieli závisí od stabilnej, v zimných mesiacoch nízkej teploty, herci sa na pľaci sem-tam otužovali a na rozdiel od štábu naobliekaného v páperových bundách pri nakrúcaní hrdinsky mrzli. „V miestnostiach sme neustále merali teplotu a vlhkosť vzduchu, ktorú sme dokázali regulovať vetraním,“ vysvetľuje kurátorka kaštieľa. Pracovníci múzea sa starali o bezproblémový priebeh nakrúcania. „Pri nakrúcaní scény, keď sa herci kúpali vo vaniach po Andrássyovcoch, nosili kolegovia vodu z neďalekej administratívnej budovy, keďže pôvodný vodovod v kaštieli už nefunguje.“
Slúžky radodajky?
Seriálový gróf Wisniewski nezaprie chlipné chúťky a oddáva sa sado-masochistickému mučeniu slúžok. Autentickosti týchto neprístojných scén nahráva aj fakt, že sa odohrávajú v skutočnej spálni, teda apartmáne grófov Emanuela a neskôr jeho syna Gejzu Andrássyho. Interiér zostal aj počas nakrúcania v nezmenenej podobe od orientálneho kresla až po výzbroj a výstroj samuraja, ktorý si Andrássy doviezol z Orientu. A aké boli skutočné vzťahy miestnych pánov s podriadenými?
„Andrássyovci sa vždy zaujímali o svoje služobníctvo a ich deti. Gróf sa niekedy postavil na schodisko kaštieľa a pýtal sa služobníctva, ako sa im darí. Na konci každého takéhoro raportu dostali dary, väčšinou peniaze a oblečenie,“ vysvetľuje Mátéová.
Miesto vraždy
Najväčším tajomstvom seriálového príbehu je smrť slúžky Eržiky (Petra Vajdová). Nebohú dievčinu našli prebodnutú kopijou a s vydlabanými očami v Pavilóne kuriozít. Ten aj skutoční Andrássyovci využívali na výstavu trofejí a vypchatých zvierat z dobrodružných ciest. Na stene vidíme aj vražedné kopije, ktoré maskéri Vajdovej nainštalovali na odev, aby vzbudzovali dojem vražedných zbraní. „Najprv Petre niekoľko hodín líčili vypichnuté oči, a potom, keďže nič nevidela, ju museli dvaja členovia štábu preniesť z maskérne až sem na stoličku,“ živo spomína kurátorka. Na stoličke, bez pohnutia so zapichnutými kopijami v tele a maskou na hlave sedela herečka takmer celý deň, pričom keď prišiel detektív Marton vyšetrovať jej smrť, musela zadržiavať dych.
Múmia žofie
V seriáli po celý čas kolujú desivé povery, že mladé ženy - okrem Eržiky ich bolo ešte zopár - zabíja démon z neďalekej Zádielskej tiesňavy. Tejto teórii veria takmer všetci okrem detektíva Martona, pokrokového muža.
„Pokiaľ viem, režisér aj scenáristka uviedli, že sa inšpirovali skutočnými udalosťami. Predtým som sa tiež stretla s legendou, že Zádielsku tiesňavu vytvoril čert,“ hovorí tajomne Mátéová s tým, že o žiadnej vražde na betliarskom panstve nevie. Ale jednu skutočnú záhadu kaštieľ vo svojich útrobách predsa len skrýva.
Je ním mumifikované telo barónky Žofie Šeredyovej, ktorá bola pôvodne pochovaná v kostole v Krásnohorskom Podhradí. Jej telo bolo po celý čas prítomné aj počas nakrúcania a držalo nad seriálom ochrannú ruku. A nemohli sme si nevšimnúť, že práve tvár mumifikovanej Žofie asi inšpirovala maskérov pri stvárnení zavraždenej Eržiky.
Podoba
Gróf Gejza Andrássy (*1856 - †1938) a jeho manželka grófka Eleonóra Andrássyová, rod. Kaunitz (*1862 - †1936). Herci Łukasz Kos a Anikó Varga, ktorí stvárnili grófa a grófku Wisniewských, sa im podobajú.
Knižnica
Nachádza sa v nej približne 15-tisíc zväzkov kníh a doteraz nebola skatalogizovaná. Obsahuje dokumenty v rôznych jazykoch. Od starogréčtiny, latinčiny, maďarčiny až po angličtinu. Vedné odbory od medicíny až po životný štýl a nachádzajú sa tu aj časopisy z celej Európy, ktoré Andrássyovci odoberali.