Ivan Gašparovič (75), ktorý bol vtedy predsedom NR SR, nenašiel ani po smrti Gauliedera čo i len slovo ľútosti za to, aké príkorie mu spôsobili. Rovnako sa zachoval aj jeho vtedajší stranícky kolega z HZDS Ján Cuper (66). Ivan Gašparovič (75) adresoval rodine zosnulého exposlanca iba stručný a chladný odkaz. „Rodine pána Gauliedera vyjadrujem úprimnú sústrasť,“ vyjadril sa exprezident. Docent Ján Cuper, ktorý vyučuje právo na Univerzite Komenského v Bratislave, bol jedným z tých, ktorí zahlasovali za protiústavné odňatie mandátu poslanca Gauliederovi.
„Urobil by som to aj dnes,“ vyhlásil bohorovne pre televíziu Markíza. Exposlanec a herec Milan Kňažko to neponechal bez komentára: „Je strašné, že hlasovali za vylúčenia poslanca z parlamentu proti jeho vôli a v rozpore s ústavou tí, čo dnes učia na Právnickej fakulte a dostávajú pamätné medaily od dekana...“ Kňažko bol ako poslanec v parlamente, keď Mečiarovi pätolizači Gauliederovi protiprávne odňali mandát.
„Je to niečo hrozné. Mal to nešťastie, že napriek tomu, že bol prítomný v parlamente a že sa bránil, že nechce odísť z parlamentu, vylúčili ho,“ zaspomínal herec. Ku Gauliederovi mal blízky vzťah aj parlamentný pamätník Anton Hrnko (62). „V parlamente sme sa priatelili, aj keď sme mali rôzne názory na politiku. Keď ho vytlačili z parlamentu, tak som sa vtedy dostal do opozície voči HZDS,“ prezradil národniar.
Kauza Gaulieder
- 20. 11. 1996 - predseda NR SR Ivan Gašparovič (75) dostal správu, kde Gaulieder uviedol, že sa mandátu poslanca nevzdáva
- 28. 11. 1996 - Gašparovič dostal list podpísaný Gauliederom, v ktorom sa vzdal mandátu
- 4. 12. 1996 - Gašparovič dostal od Gauliedera správu, že list, v ktorom sa vzdáva mandátu, nikdy neposlal
- Mandátový a imunitný výbor (MIV) prijal uznesenie, v ktorom bral na vedomie, že sa Gaulieder vzdal mandátu.
- Uznesenie prijali výhradne poslanci HZDS – v MIV mali väčšinu.
- 4. 12. 1996 - uznesenie bolo predložené NR SR a Gauliedera zbavili mandátu
- Na Gauliederovo miesto nastúpil Ján Belan z HZDS, ktorý sa tak vyhol trestnému stíhaniu za ťažké ublíženie na zdraví. V minulosti zrazil ženu.
- 16. 12. 1996 - František Gaulieder podal podnet na Ústavný súd SR.
- júl 1997 - Ústavný súd rozhodol, že Národná rada porušila Gauliederove práva. Štát mu po sťažnosti na Európskom súde vyplatil odškodné 30-tisíc eur.